Je to síce časť ktorá nesúvisí s týmto príbehom, priviedla mňa na túto myšlienku Blood_rose12 vďaka za nápad. Chcela aby som jej opísal more ako keby bola slepá. A ja som si povedal že by nebolo trocha zlé, prebrať si téma láska. Ľudia si kladú veľa otázok~
Čo je to láska?
Kedy sa dá povedať že sme spoznali pravú lásku?
Hovorí sa že je lepšie lásku poznať aj keď nesprávnu, než ju nezpoznať vôbec.Viem iba jedno, keď človek pozná čo je to niekoho ľúbiť je to nepopierateľné že to človeka zmení.
Láska nie je nič čo by sa dalo nahmatať, nedá sa kúpiť za žiadne peniaze.
Lásku si človek musí zaslúžiť a niekedy aj vybojovať. Je to ako vietor:
Tiež ho nevidíte ale viete že existuje. Môžete ho cítiť, dýchať.A každá láska maa svoje meno, asi chápem že vás to možno zmate. A verte poznamenalo ma to na celý život. Pokúsim sa vám to vysvetliť, toto je môj príbeh. Moja láska sa volá Šárka:
Bol to deň ako každý iný, bol čas zimy.
Piatok, deň kedy som sa zoznámil s najužasnějším dievčaťom ktoré som kedy stretol. Bola s detského domova.
Zrovna sa rozchádzali s kamošom a ja som jej chcel byť oporou. Rád som sa s ňou bavil o somarinách aj o dôležitých veciach.
Bol som schopný pre ňu obetovať čokoľvek, aj to čo je najcennejšie čas. Ten vám už nikdo nevráti. Boli sme spolu asi tri dni v týždni.
Prepáčte veľmi ťažko sa mi to píše.
Boli sme najlepší kamoši, mali sme medzi sebou dôveru to najcennejšie. A jeden deň sme sa objali viem pre niekoho blbosť ale ja som v tedy chcel zastaviť čas a nepustiť ju. Každý deň sme si písali o všetkom, aj sme si volali. Nikdy som toho neľutoval. Oslávili sme spoločne aj narodeniny a to bol deň kedy sa to všetko zmenilo.
Na ten deň nikdy nezabudnem jeli sme ku nej domov k jej mame. S oteckom sa nebavila. Mali tam karneval keď sme prijeli.Na karnevale bola zábava, prijali mňa medzi seba. A bol to deň kedy som sa do nej zalúbiľ, ako by niekto prepol vypínač a bolo to.
Od tej doby to ale išlo dole vodou, ked som to povedal Šárce. Lebo ona necítila to isté ako ja a bohužiaľ nevydržal som to. Vtedy začali moje problémy se sebeposkozovanim. Nebol už to ten istý Pavel.
Síce už je to dva roky ale stále na ňu myslím a ľúbim ju. Toto bol príbeh mojej lásky aj keď len v skratke, prepáčte ale nedokážem o tom moc hovoriť. Ale nedokážem to, od tej doby som sa zasekol v čase a už nedokážem ľúbiť. Ako by som stratil kúsok seba, ona mi dokázala ukradnúť srdce.
Prepáčte je to síce o niečom inom ako príbeh. Týmto spôsobom som vám chcel povedať prečo chcem aby Pavel a Klaudi mali šťastný koniec. Nechcem aby dopadli ako ja, ako telo bez duše. Aspoň ich príbeh musí mať šťastný koniec. Už len preto čím si obaja museli prejsť. On by sa jeden pre druhého dokázali obetovať.
Ľúbim ťa- le to len slovo niekto by povedal. Áno je to len slovo, ale keď ho poviete osobe bez ktorej si nedokážete predstaviť život. Tak to nieje slovo ale pocit ktorý znamená, som pre teba schopný obetovať svoj život.
Úprimne tento príbeh ma ukazovať silu lásky. Tej skutočnej.
YOU ARE READING
Bez citu?!
Teen Fiction,,Čo to mas na tej ruke? Kto ti to urobil" Nič nehovorila len sa dívala a mlčala. ..Ale nič sa nestalo nieje to nič vážne" Vôbec som nechápal prečo som jej chcel pomôcť sice to bola moje spolužiačka ale mal som nutkani ju chrániť. Vzal som si ju b...