Bez citu?!

€13

Klaudie
Keď sme stáli pri tom aute tak som bola ako v siedmim nebi. Nevedela som opísať ako som bola šťastná ako za každý raz keď som ho videla tak som mala v bruchu rój motýľov. A keď mal na sebe tu mikinu s jednorožcom a tú ružovo-zelenú čiapku a ešte čierno-sivé kalhoty vyzeral neodolaťelne. Ja som na sebe mala hnedú bundu ktorá na kapucni mala ružový kožuch, čierno-červené kalhoty a boty vans. Boli sme v objatí ja som už potom musela ísť domov ale videla som ako Pavol nasadá do auta a jeho auto sa vzďaľuje.
A v ten moment mi zazvonil budík a ja som bola opäť v realite. Dnes je streda poľka týždňa za nami. Najradšej by som ten budík vyhodila z okna tak nádherný sen a hen ten mi ho pokazí. Budík som buchla a cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy snažila som sa ich zastaviť ale nešlo to. Začala som vzlykať bola som smutná keď vám niekto povie ľúbim ťa malo by to byť niečo nádherné a nie že vám to povie kluk, ktorého ľúbiťe a on to povie vo sne. Ale ja verím že ku mňa niečo cíti. Asi som bola tak hlasná že pribehla aj mama.
,,Čo sa stálo dcérka? Mala si zlý sen?"
,,Mama prečo musím takto trpieť čo som komu spravila." Mama mňa objala a upokojovala mňa že to bude dobré.
,,Taký nádherný sen som mala bolo to ako skutočnosť. Pavol mi povedal že mňa ľúbi a pak mňa prebudil budík. Prečo?" Ešte viac som začala plakať nevedela som ako to zastaviť.
,,Klaudi to ma veľmi mrzí ja neviem čo povedať. Viem že to pre teba nie je ľahké. A pochopím keď nebudeš chcieť ísť do školy."
,,Mama si na mňa veľmi milá ale tomu nepomôžem keď budem doma bolo by to ešte horšie. Ja radšej idem do školy ale ďakujem mami." Pustila mňa keď som sa trocha upokojila ale stále neviem čo robiť.
,,Ani nevieš ako ti rozumiem zažila som to isté. A poviem ti vyzeral rovnako ako Pavol." Bola som zmätená čo tým myslí. Ale čo veď takých bolo a bude.
Nakoniec odišla a ja som sa začala pripravovať na školu. Šla som do kúpeľní a oplachla si si hlavu. V pokojsomu som otvorila skriňu a vyberala si čo si vezmem. Obliekla som si čierny croptop a k tomu modré džínsy. Vzala som si ruksak aj s učením a dala si ho na plece. V kúpeľni som si ešte vyčistila zuby.
,,Mama ďakujem ti mrzí ma to ale ten sen bol ako skutočný."
,,Možno Klaudi je to znamenie že sa niečo dobre stane." Úprimne som sa na ňu usmiala lebo ja svoju mamu mám veľmi rada. Aj keď viem že teraz s otecko majú rozpory a vyzerá to že sa rozvedu. Úprimne ale otecka som nikdy som ho nemala úplne v láske.

Pavel
Tak som rozmýšľal čo teraz budem robiť. Mal som zmiešané pocity ale jedno som vedel som že teraz sa mi všetko zlé vrátilo ale bol som rád aspoň umriem brzo.
Nakoniec som sa rozhodol že pôjdem ku Klaudii až zajtra dnes na to nemám náladu a v ten moment mi zazvonil telefón.
,,Áno?"
,,Ahoj sinak. Čo robíš?" Bola to mama odkedy som sa s nima videl naposledy tak si často voláme. Náš vzťah už je trocha lepší ale stále je to dlhá cesta.
,,Ale idem od lekára. Čo by si rada mami?"
,,Práve je u nás Marek a chcela som sa opýtať či by sa nechcel staviť." Je pravda že sme sa už týždeň nevideli a prečo by som sa nestavil veď to mám pri ceste. Bol som šťastný lebo keď som vedel že rodičom na mňa záleží aj keď som sa ich dlho stranil tak mňa nezavrhli.
,,Jasné o chvíľu som u vás zatiaľ pa mama."
,,Zatiaľ pa synček."
Prišiel som ku autu a keď som nastúpil tak som naštartoval a ešte chvíľu som len tak nechal kolovať moje myšlienky v hlave. No asi po pár minútach som sa rozhodol vyraziť.
Bolo asi 16:23 keď som dorazil k rodičom.
,,Ahojte." Pozdravil som všetkých ktorý tu boli. Bol tu aj brat s Majou a aj rodičia od Máji.
,,Čau brácho zrovna sme im chceli povedať novinku. Dobre že si dorazil lebo aj tak by ti to povedali tiež." Mal na tvári úsmev a ani sa nečudujem veď mal krásne dievča a čakali spolu dieťa a preto som sa rozhodol že im to nepoviem nebudem ich zaťažovať. Ale Marek začal znova hovoriť.
,,To že budete starými rodičmi už viete a teším sa na to až bude na svete. Máji si pre mňa to najlepšie dievča na svete." Všetci sme boli zmätený ale asi som trocha vedel čo chce urobiť si siahol do kapsy. A pokračoval.
,,Veľmi sa teším ako budeme spolu vychovávať dieťa. A neviem ako ti dokázať čo pre mňa znamenáš si pre mňa všetko."
Klakol si a bolo to také nádherné a kúzelná. Mája začala pomalý chápať čo chce urobiť a začalo ji to dochádzať.
,,Máji je to pre mňa náročné a som veľmi nervózny. Vezmeš si mňa?"
,,Áno vezme si ťa. Áno." Ani nemohla hovoriť nasadil jej prsteň na ruku. Plakala šťastím a já som si predstavil ako by som ja žiadal o ruku Klaudi ale bohužiaľ viem že na to už nedôjde. Ani neuvidím ako to male vyrastá. A začal som plakať ako aj ostatný ale ja som plakal z iného dôvodu. Asi ešte hodinu sme sa všetci zabávali ale Mája a jej rodičia už išli brat ich odviezol.  Tak mňa to všetko mrzelo veď prídem o toľko radosti a opäť mi začala tiecť slza.
,,Čo sa stalo Pájo?"
,,Viete dnes som bol u doktora." Boli zmätený a co tým chceš povedať.
,,A čo bol si nemocný alebo niečo horšie?"
,,Nechcel som to hovoriť pred všetkými ale je to oveľa horšie. Už tu dlho nebudem."
,,O čom to hovoríš čo sa stalo?"
,,Bohužiaľ mám rakovinu pľúc. Dá sa to operovať ale bolo by to na vlastné riziko. Ale mám ešte desať mesiacov života vraj." Rodičia mňa objali a bolo vidieť že sú smutný a mama začala aj plakať cítil som to.

Po dlhej dobe tu máme ďalšiu časť a dúfam že sa vám bude páčiť tak isto ako aj tie predošlé. 😀 nastal tam trocha zvrat aj ja som bol s toho prekvapený ani som nečakal že to napíšem. Myslíte si že to povie Klaudii alebo to bude tajiť?  Napíšte mi svoje názory určite sa na nich budem tešiť.😀 ale úprimne mal som v hlave aj trocha sci-fi návrh ktorý už by bol trocha pritiahnuťý za vlasy.
Ďakujem za každý vote aj komentár a už sa blížime k neskutočné hranici 250+ prečítaní a to hlavne vďaka vám a dúfam že sa vám to bude páčiť aj naďalej. 💘💘