Bez citu?!

€18

Pavel
Bol som taký šťastný keď som dostal súhlas od Zuzky bol som ako v siedmom nebi. Nechýbalo veľa a aj by som sa rozplakal ale čo by som povedal Klaudi keby sa ma pýtala čo sa deje.
Boli sme práve na ceste ku mojim rodičom úprimne som nervózny lebo teraz tam neprídem sám ale s Klaudi. A už počujem ty otázky od mamy.
Ale ešte pred tým som volal mame že sa trocha opozdíme lebo mám pre Klaudi jedno prekvapenie. Chcem ju vziať na svoje obľúbené miesto kde je výhľad na celé mesto. Vždy tam chodievam keď na mňa ide špatná nálada.
,,Kam to ideme veď to nie je cesta ku tvojim rodičom?"úplne prerušila tok mojich myšlienok
,,Haló zem volá Pavla? Počujeme sa?" úprimne vôbec som ju nevnímal. Len sa na mňa usmiala a ja na ňu.
,,Hej prepáč zrovna som mal myšlienky inde. A nechaj sa prekvapiť bude sa ti to páčiť." už sa trocha stmieva to bude ta pravá romantická chvíľa. O chvíľu sme už boli na mieste.
,,Teraz už sme tu." vystúpili sme a ten výraz čo Klaudi mala nedal sa opísať bola ako paralizovaná.
,,Láska já nemám slov to je nádhera ten výhľad je neopísateľný. Ako si to tu objavil?" keď sa na mňa pozrela s výrazom plného úžasu nevedel som čo odpovedať. Vždy keď si na to spomeniem tak ma to bolí. Ale teraz aspoň nie som na to sám.
,,Prepáč láska nehovorí sa mi to ľahko. Vieš každý sme mali zlé obdobie a já nie som výnimka." cítim ako začínajú slzy stiekať po mojej tvári.
,,Ale čo sa stalo že plačeš? No tak Pavel veď som tu s tebou už nie si sám." je to pekné že je taká starostlivá čo by som bez nej robil. Zotriel som si slzy.
,,Toto miesto som objavil keď som to chcel skončit keď som bol záľubený do dievčaťa ale ona necítila to isté."
,,To ma veľmi mrzí ale teraz máš mňa a ja ťa neodpustím."
,,A hlavne tím že som pozval tvoju mamu ku nám tak tým som sa jej chcel  ospravedlniť že si sa kvôli mne trápila a aj tvoja mama sa trápila."
Asi po pól hodine sme sa vydali k mojim rodičom.

,,Ahojte už sme tu. Mami, Otci?" pozdravili sme keď sme vošli dnu. Mama nás oboch objala.
,,Ste spolu taký zlatý. Poďte večera už je na stole. Zlato už sú tu."
,,Dobrý deň paní Nováková pan Novák.". Cítim že je Klaudi nervózna a já tiež.
,,Ale no tak Klaudi veď nám hovor normálne meno. Ja som Pavla a môj muž je tiež Pavel.''
,,Prepáčte som trocha nervózna." mama si mňa vzala bokom keď sa Klaudi usadila asi mi chce niečo dôležité. Pretože ešte nevedia že som jej to povedal.
,,Hneď som späť láska."
,,Neboj sa já počkám."

,,Čo sa stalo mama?" bol som zmätený.
,,Už si jej povedal o tej rakovine. Pretože ak nie tak už jej to povedz."mala taký ochranársky výraz.
,,Áno už som jej to povedal. A keď už sme tu tak bokom tak vám chcem niečo povedať ale Klaudi ani slovo hej." aj mama aj otcko mi prikývli.
,,Cítim totiž že Klaudi je ta s ktorou chcem byť dokiaľ budem žiť. Na nový rok chcem požiadať Klaudi o ruku." ani nevedeli čo povedať. Tak veľmi som bol rád že už to vedia.
,,Tak veľmi ti to prajem tebe aj Klaudi je taká hodná. To si nás teda prekvapil a neboj sa nepovieme jej nič."
,,Prepáč Klaudi že som ťa nechal čakať mrzí mňa to. "
,,Nič sa nedeje veď ja ti neutečiem. Ľúbim ťa láska." dali sme si bozk
,,Veď ja teba tiež."
,,A máme pre vás novinu už sme spolu asi už jeden a pol mesiaca. Aj keď už ste na to prišli že sme spolu."
,,A chcel som vám oznámiť že som na vianoce ku nám pozval aj mamu od Klaudi ak nevadí. Viete chcel by som sa vám všetkým ospravedlniť za tie problémy čo som vám spôsobil. Aj tebe Klaudi." bolo to úžasné lebo cítil som z ich výrazu že im to nevadí.
,,Ale vôbec nie aspoň sa zoznámime s osobou ktorá porodila takú úžasnú dcéru ktorá zmenila nášho syna. Ďakujeme ti Klaudi vďaka tebe sa Pavel tak zmenil k lepšiemu." bolo to také dojemné cítim že by som sa aj rozplakal.

Keď sme dojedli tak bolo asi pol siedmej. Sedeli sme len tak v obývačke a rozprávali sme sa o našej dovolenke a ja som sa cítil tak zvláštne začalo mňa pichať niekde u pľúc a cítil som ako sa ocitám mimo svoje telo. Možno už prichádza môj koniec ale ja ho ešte nechcem teraz nie keď mám prečo žiť.
,,Pavel čo sa deje? Prosím neopúšťaj mňa teraz nie. Láska prosím nie." ako ozvena sa jej hlas ozval v mojej hlave. Pák už som len počul než som upadol do bezvedomí.
,,Klaudi pomôžeš mi s ním prosím do auta musíme ho odviesť. Vem ho prosím za nohy." nakoniec som len cítil ako mňa nakladajú do auta a odvádzajú preč.

Klaudia
Videla som ako Pavel stráca vedomí pomohla som jeho otcovi vziať ho do auta. Viezli sme ho do Ostravy a ja sa len modlím ať mňa neopúšťa nás neopúšťa. Ale hlavne mňa nesmie opustiť. Sedím u neho na pokoji po tom čo mu urobili rôzne vyšetrenia čakáme kým nedôjde doktor. Sú tu so mnou aj jeho rodiča. Boli to veľmi.
,,Pavel prosím ak mňa počuješ tak prosím vráť sa. Prosím vráť sa mi ako to bez teba zvládnem." a v tom vošiel doktor a netvaril sa veselo mal vážny výraz.
,,Dobrý deň pán a pani Novákovi. A vy ste kto slečna?"  ale než som odpovedala tak to stihla jeho mama.
,,To je jeho nastávajúce žena. " a hneď v ten moment sa chytila za pusu a ja som tomu nechápala. Ako si to mám vysvetliť on mňa chce požiadať o ruku. Alebo ja tomu teraz nechápem.
,,Nemám moc dobré správy rakovina sa šíri rýchlejšie ako sme si mysleli. A bohužiaľ má posledný mesiac až dva života. Mrzí mňa to. "keď doktor odišiel tak som sa za ním vydala musím sa ho to opýtať.
,,Pan doktor prosím počkajte. Chcem sa opýtať nemohla by som darovať pľúc alebo už sa to nedá?"
,,Akože je tu isté riziko že by ste mohli oba zomrieť. Záleží čo ukážu testy treba zajtra by sme ich mohli urobiť. A ako vidím veľmi ho milujete lebo možno to zaplatíte oba najvyššou cenou." aspoň by sme oba boli spolu navždy.

Ahojte viem že by som to mohol vydávať skôr lebo niektorí už sa veľmi teší na ďalšiu časť ale tak  chodím aj do školy a popri tom aj do práce a snažím sa aspoň jednou za týždeň vydávať časti. Ale keď vidím ten záujem tak by som vydával aj dve časti za týždeň. A ako vzd, budem rád za každý koment aj vote a aj prečítanie. Ste úžasný čitatelia. ☺️🙂💚💚💚