Bez citu?!

€20

Klaudie
11. Decembra
Pri tejto predstave som aj zaspala, bola ako živá a já verím že to bude raz aj skutočnosť. Ľahla som si na posteľ ku mojej láske. Ak oň prídem tak neviem čo budem robiť. Keď som sa ráno zobudila, tak akurát vchádzal do dverí doktor na rannú visitu.
,,Dobré ráno slečna." pretrela som si oči aby som vôbec dokázala zaostriť.
,,Dobré ráno pán doktor." usmiala som sa. Dnes mam ísť na testy ohľadom transplantácie.
,,Ako ste sa vyspala?"
,,Nič moc ale zvládnem to."páčil sa mi tento doktor, bol taký milý, mal okolo štyridsiatich rokov. Na krátko strižené vlasy a biele okuliare. Asi keď ste doktorom tak nosíte len bielu.
,, Ešte ste si to nerozmyslela?" nasadil taký vážnejší výraz. Ale verím že asi chápal že ľúbim Pavla viac ako čokoľvek.
,,Úprimne pán doktor ja svoj názor nezmením. Včera som sa dozvedela že mňa chcel požiadať o ruku, obetovala by som pre neho aj svoj posledný dych. Ale pokiaľ chvíľu ešte vyčkaťe, potrebujem zavolať mame. "cítila som že sa o chvíľu rozplačem. Včera keď som zaspala tak mi volala mama. Potrebujem sa s ní porozprávať, doktor prikývol na súhlas a že chápe. Viete nie je ľahké keď idete povedať mame že možno zomrieťe
,,Ahoj Klaudi je Pavel v poriadku? Ako mu je? Je mi to ľúto." aj keď si len voláme tak cítim že mama plače, pretože má zlomený hlas.
,, Prepáč mama asi som zaspala. Zatiaľ nič ešte sa neprebral."a nie je isté či sa preberie pomyslela som si.
,,Vieš mama musím ti niečo povedať. Veľmi ta ľúbim a som rada že som mohla byť tvojou dcérou."cítim že sa o chvíľu rozplačem. Mama bola veľmi zmätená a ani sa jej nečudujem.
,,Čo sa deje dcéra? O čom to rozprávaš? Vôbec tomu nechápem." cítila som z jej hlasu strach a nervozitu.
,,Už som sa rozhodla mami, dnes idem na testy a podla výsledkov sa uvidí." ja už nechcem plakať.
,,Aké testy? Čo to hovoríš? Prosím dcéra povedz mi čo sa deje?"už nie je cesty späť teraz už nie.
,,Nehovorí sa mi to ľahko ale rozhodla som sa že darujem pľúc Pavlovi, lebo už mu moc času nezostáva." počula som ako mama začala vzlykat a ja som to nevydržala.
,,Prepáč mama už musím ísť." a zložila som ináč by som to asi nezvládla.
,,Môžeme slečna začať?" ja som len doktorovi prikývla. Najprv mi urobili krvné testy, pák skúšali či mám zdravé pľúce schopné transplantácie, aj keď ako hovorili ani to nie je istota. A veľa ďalších testov (prepáčte neviem ako presne to chodí nie som lekár.)
,,Výsledky budeme znat k večeru. Ak budete chcieť môžete tu zostať aj dnes."
,,Ďakujem vám pan doktor ani neviete čo to pre mňa znamená." doktor sa na mňa usmial a ja som mu úsmev opetovala.
,,Viem si to predstaviť keď pre neho idete do veľkého rizika. Nie každý by to dokázal spraviť. Ten chlapec má šťastie že vás má."dostala som asi trocha šialený nápad.
,,Pokiaľ to oba zvládneme tak ste zvaný hosť na našu svadbu."ten jeho výraz hovoril za všetko.
,,Veľmi si toho cením slečna a bude mi cťou." do pokoja vošla sestra.
,,Pán Veverka váš pacient Pavel sa prebral. Dobrý deň slečna, vás asi zháňa tiež." bola som šťastím bez seba. Hneď som sa rozbehla ku nemu na pokoj.
,,Ahoj láska, už som sa bála že sa nepreberieš. Nechcem ťa stratiť nie teraz.''snažil sa usmiať ale vznikla s toho taká grimasa. V tom do pokoja vbehol aj doktor.
,,Dobrý deň pán doktor."
,,Dobrý deň Pavel. Ani neviete aké máte šťastie. Tady slečna teda vaša nastávajúca sa od vás nechcela ani hnut."videla som v jeho výraze zmätok a ani sa mu nedivím. Viem že to malo byť prekvapenie ale stalo sa. Nakoniec nás tam doktor nechal o samote.
,,Mama ti to povedala že?" v jeho výraze bolo vidno sklamanie že mama porušila sľub ale aj tam bol výraz ktorý sa pýtal či poviem áno alebo nie.
,,Vyletelo to z nej rýchlo, bolo to ako reflex. Ani nevieš ako sa za to tvoja mama hambila, hovorila že jej to už asi nikdy neodpustíš. Celú dobu u teba aj s otcom sedeli a ona ťa prosila o odpustenie."ale teraz som tam videla v jeho očiach odpustenie.
,,Ako by som sa mohol hnevať na moju mamu, a samozrejme jej to odpúšťam. Veď pri mne stali aj keď som sa im obrátil chrbtom. Ale teraz som lepším človekom vďaka tebe." dala som mu bozk. Ale ešte počkám ako dopadnú výsledky a poviem mu to. Alebo mu to mám povedať teraz. Čím skôr tým lepšie aj keď viem že ma bude chcieť prehovoriť nech to nerobím.
,,Musím ti niečo povedať ale môj názor už nezmeníš." zobral moju hlavu do rúk a zvedl ju.
,,Veď to nebude nič zlé či?" keby si len tušil. Už zasa budem plakať Pavel to asi vycítil a objal mňa.
,,Keď to dobre dopadne tak večer prídu povedať že sa našiel darca pľúc."výraz v jeho očiach hovoril že nechápe.
,,Ten darca budem ja......nechcem ťa stratiť ak máme zomrieť tak spolu."objal mňa a ja som plakala, snažil sa mňa ukludniť ale nešlo to.
,,Ale to po tebe nemôžem chcieť láska, to predsa....to nie. Ty chceš pre mňa obetovať svoj život? To nemôžem Klaudi."pomedzi vzlykanie som sa snažila hovoriť ale nešlo to. Po chvíli som sa trocha upokojila.
,,Vieš pre teba láska by som sa kľudne obetovala milujem ťa viac než čokoľvek. A áno viem rizika nemusí to prežiť ani jeden z nás."pobozkala som ho. Bohužiaľ jeho rodiča sa mohli dostaviť až zajtra, tak sme sa dohodli že zoberú aj moju mamu. Keď sme sa dohodli bolo desať hodín. Stále sme sa rozprávali a Pavel bol smutný viem to.
,,A kedykoľvek sa ma o pýtaš či si ta zoberiem vždy poviem áno."

+večer toho dne+

,,Máme výsledky slečna. Chcete to počuť osamote."klaudi mu hneď skočila do reči.
,,Môžete to povedať kľudne tu." s doktorova výrazu sa nedalo nič vyčítať.
,,Čo sa týka vašich pľúc tak sú v poriadku a transplantácia by bola možná. Aj krvná skupina súhlasí. A tým pádom nič operácii nebráni. Ale radšej vám nechám čas na rozhodnutie aby ste to mohli povedať rodine. Nemal by som ale vidím že vaša láska je veľmi silná, operácia by sa mohla urobiť najskôr zajtra." bola som šťastná ani nedokážem opísať ako.

Ďakujem za vašu podporu a vždy keď začnem písať tak mi to zlepší náladu. Úprimne mňa tento príbeh pri rástol k srdcu a nerád sa s ním budem lúčit samozrejme je ešte dosť časti do konca. Budem rad aj naďalej za každý komentár a vote a dúfam že sa bude páčiť aj naďalej. ☺️💙☺️ Viem je to trocha o ničom ale ďalšia časť už bude zaujímavejšia.