Bez citu?!

€15

Pavel
8. November
Ráno mňa opäť zobudil ten nepríjemný zvuk budíka, jediné na čo som sa tešil je Klaudi. Aj keď nebudem mať pre ňu dobrú správu ale nemôžem jej klamať lebo ja ju ľúbim. Pozrel som sa do chladničky a zistil som že zeje prázdnotou. Takže nebudem dnes raňajkovať čo nie je novinka. Čo keby si Pavel častejšie navštívil obchod veď to nie je nič zložité. Obliekol som sa dal som si na seba modré tepláky s nápismi a ku tomu čierne triko s obrázkom mačky rozhodol som sa vyraziť lebo už bolo 7:10 školu stihnem tak tak. Keď som zaparkoval pred školou tak som uvidel Klaudi vyzerala úžasné. Mala na seba červené šaty biele convers a úplne som stratil slová ako by som videl anjela. A vlasy mala prehodené pres rameno.
,,Ahoj Klaudi vyzeráš úžasné vôbec nemám slov." Usmiala sa na mňa a ja som jej ho rád opetoval. Hneď mňa samozrejme objala ako po každé keď sme sa videli.
,,Ahoj Pavel a ďakujem od teba si to veľmi cením." úprimne najradšej by som ju celú vyobimal je to úžasná osoba vždy vás dokáže rozveseliť aj keď máte zlý deň.
,,Klaudi potreboval by som sa s tebou porozprávať po škole ak budeš mať čas." trochu som zosmutnel a nevydržal som to po líci mi stiekala slza a ja som jej nijak nezabránil.
,,Jasné že budem mať cas. Pájo čo sa stalo prečo plačeš veď neboj ja ťa neodpustím aj keď sa deje čokoľvek."nechcem na ňu prenášať zlu náladu a keď ma uvidela ako mi stiekala slza tak mi ju zotrela a dala mi pusu.
,,Budem vždy pri tebe sľubujem." A keď mi to povedala tak som vedel že to hovorí úprimne. Bohužiaľ škola volá aj keď to je nepríjemné tak aspoň mám čas než jej to poviem.

+po škole+

Škola ubehla celkom rýchlo a do konca poslednej hodiny zostávalo iba zopár minút keď v tom konečne zaznel ten božský zvuk. Počkal som na ňu pred školou a dohodli sme sa že pôjdeme do kaviarne. Keď sme vyšli mňa to ranilo pri srdci bolí to keď je so mnou tak je taká šťastná ako nikdy a ja ju teraz tak ranim.
,,Dobrý deň čo si dáte?" privítala nás milá čašníčka milá a mohla mať tak okolo štyridsiatich rokov.
,,Já by som si dal horúcu čokoládu. A ty si dáš čo?"
,,Ja by som poprosila to isté. Ďakujeme." o chvíľu sa vrátila aj s čokoládou pre oboch.
,,Vieš nehovorí sa mi to snadno Klaudi je to také ťažké..... každá chvíľa s tebou je na nezabudnúťie a neviem si už teraz deň bez tvojho objatí..."Chcelo sa mi plakať nával citov je tu Klaudi to vycítila a usmiala sa na mňa a objala mňa aby mňa podporila.
,,Dlho som nad tým premýšľal a zistil som že na teba musím myslieť a ľúbim ťa. Tak je to vonku ľúbim ťa a nikdo a nič na tom nezmení nič." a asi jej trvalo chvíľu co som práve povedal a ja som jej dal bozk na pery.
,,Neviem Pájo co na to povedať bojím sa že sa mi to opäť sníva. Lebo včera som mala sen že si mi povedal že mňa ľúbiš a v tom mňa prebudil budík." nemohol som tomu uveriť a dnes jej to hovorím v skutočnosti objal som ju.
,,šššš Klaudi neplač prosím teraz to nieje sen. Ale bohužiaľ to nie je jediné čo som ti chcel povedať." bola zmätená a ani som sa jej nečudoval. Láska je niekedy sviňa a v našom prípade to tak je.
,,Je tu ešte jedna vec. Nehovorí sa mi to ľahko nebudem tu už moc dlho."
,,Ale čo to hovoríš veď prečo by si tu už nemal byť dlho veď si mladý."
,,Mladý síce som ale bohužiaľ mám rakovinu a je to vo fáze kedy sa s tím nedá už nič robiť. Zostáva mi iba desať mesiacov života prepáč moc mňa to mrzí." Nebránil som slzám lebo som vedel že ich nedokážem zastaviť bolelo mňa to. Cítil som ako sa na nás pozerali ľudia ale bolo mi to jedno.
,,Prečo Pájo? Čo si komu spravil? Čo sme spravili zle že nám nie je dopriata láska. Neverím tomu radšej by som bola keby to bol sen." Nič som nehovoril lebo slová by nič nezmenily. Ešte pol hodinu sme tam sedeli a potom som ju odprevadil domov.

Klaudia
Nemohla som tomu uveriť keď mi povedal v skutočnosti že mňa ľúbi a potom mi povedal tu smutnú vec. Domov som prišla uplakana aj keď som vedela že to nič nezmení.
,,Čo sa stalo dieťa moje" opýtala sa mňa mama aj keď som sa snažila hrať že nič sa nedeje mama vždy dokázala to že som jej nič tajiť nedokázala.
,,Vieš mama povedal mi že......" plakala som opäť na maminom rameni
,,Čo ti povedal?" mama mala taký starostlivý hlas je to od ní pekné. Aspoň viem že jej nie som ľahostajná.
,,Povedal mi že..... mňa .....ľúbi......" usmiala sa.
,,Ale veď to je pekné aspoň vieš že cíti to isté ku tebe ako ty ku nemu."
,,Ale obávam sa že moc dlho spolu nebudem bohužiaľ. Takže neviem k čomu mi ta láska je." bola som trocha viac rozrušená a mala som na to dôvod. Mama sa na mňa pozrela podozrivo a videla som jej výraz prečo?
,,Vieš povedal mi že má rakovinu a že už sa s tým nedá nič robiť. Mami prečo co som komu spravila?" Zasa sa spustil vodopád s mojich oči a preto mňa mama objala silnejšie a bola som s toho aj unavená. Pavel si to nezaslúžil veď je taký milý a hodný. A najviac si na ňom cením že aj keď som mu vyliala svoje city a dala mu svoje srdce, tak aj keď ku mňa nič necítil tak to srdce opecovaval a strážil ho a to si na ňom najviac cením. A ani neviem ako ale asi som aj na maminom rameni usnula.

Najprv by som všetkým verným čitateľom popriať šťastný nový rok 2019 a veľa úspechov v škole v práci, ďalším čo píšu príbehy tak veľa úspechov v písaní a veľa čitateľov. 😀😀😀 A verný čitatelia chcem sa vám ospravedlniť za to že teraz nebola dlho časť mal som toho teraz veľa Vianoce a ku tomu práce takže času moc nie je. A verte mi že veľmi mňa mrzí keď nie je dlho časť. Lebo tento príbeh mi pri rástol ku srdcu. Ďakujem vám za vašu podporu veľmi si toho cením a dúfam že vás nesklamem ani v novom roku 2019 lebo máte sa ešte na čo tešiť. Všetkých vás mám rád a pri ďalšej časti sa na vás budem tešiť.