Bez citu?!

€22

Klaudie
Je to ako vo snu, pokial to je pravda. Usmialo sa na nás šťastie. Všetci prišli a bolo vidno že sú najšťastnejší ľudia na svete. Ja som si pohrávala s myšlienkou ako sa bude naše dieťa volať. Mala som už toľko vybraných men pre chlapca aj pre dievča.
,,Sme tak radi že ste to zvládli a ste v poriadku." ja som sa rozplakala a nemohla som to zastaviť. Pavel mňa držal v objatí a všetci nám začali gratulovať že sme sa zasnubili.
,,Všetkým vám chcem poďakovať a ospravedlniť sa svojim rodičoma, tebe Zuzka a hlavne tebe Klaudi."bol veľmi dojatý, ani sa nedivím veď smrti unikol o vlások ako aj ja. Ja som stále myslela na naše bábo lebo som cítila že sa to potvrdí.
,,Až sa dostaneme z nemocnice tak vás všetkých pozývam na slávnostný obed." všetci sa medzi sebou bavili a ja som sa začala rozprávať s Majou.
,,Tak čo už sa pripravujete na to malé?" protočila očami viem majú ešte čas.
,,Úprimne ja som stále v kľude. Marek ten o tom hovorí stále, ani sa mu nečudujem a pre to ho ľúbim."
,,A ako si ty vlastne získala Pavla. Niečo už som počula."už dlho som sa o tom nerozprávala s nikým. A nebolo to ľahké o tom hovoriť.
,,Vieš nehovorí sa mi to ľahko. Vždy mňa na Pavlovi priťahovalo, že aj keď som sa mu zverila ako ho ľúbim....snažil sa mi byť oporou a chvíľu mu trvalo než svoje city prejavil. Ale zaľúbila som sa do neho už v prvom ročníku,vieš nehral sa na nič a bol normálny. Keď sa mu niečo nepáčilo tak to aj povedal."
,,Chápem Klaudi a pozeraj ako svoje city prejavil. A keď si ťa chce zobrať, tak pre neho musíš byť výnimočná. A aj ty si prejavila veľké city ku nemu."práve ma v hlave napadla myšlienka čo keby sme urobili spoločnú svadbu.
,,Ja som mu chcela lásku dokázať činmi, lebo slovom ľúbim ťa sa dnes plytva. A čo k oltáru pôjdeš s bruško alebo až po pôrodu?"
,,Máš pravdu a verím že on by pre teba urobil to isté. Na čo čakať pôjdem tam s veľkým bruchom."museli sme sa na tom obe zasmiať.
,,Ja viem a preto ho ľúbim. Vieš napadla mňa myšlienka. Ale ak nebudeš súhlasiť tak pochopím. Čo keby sme urobili spoločnú svadbu?" tvárila sa že nad tým rozmýšľa. Pokrčila plecami.
,,Prečo nie aspoň bude zábava, budeme ju mať 2.3. ale ešte nemáme miesto. A úprimne to čo si sa rozhodla urobiť, bola si veľmi odvážna. Obetovať svoj život pre neho, musíš ho veľmi ľúbiť. Naviac keď si mu zachránila život." to by bol pre Pavla najlepší darček na svete.
,,Viac než čokoľvek na svete. A bol by to najlepší darček pre Pavla na narodeniny. A čo keby sme to urobili u nich doma aj s obradom." pousmiala som sa pretože pre mňa to bola samozrejmosť. Už dlho som to chcela urobiť. A naviac nám prišlo toľko kvetov aj zo školy.
,,To bude skvelé, hlavne odpočívaj my to s Markom všetko vybavíme." úplne sa jej rozžiarily oči.
Bola som trocha unavená tak som ich nechala ať sa rozprávajú. Upadla som do ríše snov kde sa mi zdalo o našej budúcnosti.

Pavel
Zo všetkými som sa rozprával a všimol som si že Klaudi usnula. Dal som jej bozk na líce. Maja sa ku mne naklonila, chcela mi povedať asi niečo dôležité.
,,Pajo prosím hlavne jej neublíž, pretože taká ako Klaudi už nemusí prísť nikdy. Pozri sa ona by ti darovala aj posledný výdych len aby si žil. Aby človek urobil toto, musí toho druhého veľmi ľúbiť. To je práva láska, ona ti nepovie len tak do vetra ľúbim ťa. Ona ti to dokáže svojimi činmi." ale aj ja by som pre ňu urobil to isté a veľmi rád.
,,Neboj sa Majo nikdy by som jej neublížil ona je moje všetko. A keď mi to povedala tak som tomu ani nemohol uveriť, bál som sa ani som tie pocity nedokázal opísať. Mal som o ňu strach ako o nikoho iného." pri tej spomienke keď mi to povedala som sa neudržal, začal som plakať.
,,My vieme a prajeme vám to buďte spolu šťastný."
,,Ďakujem aj za Klaudi." bol som trocha unavený aj keď môže sa to zdať podozrivé keď sme spali týždeň ale aj tak.
,,Nebudeme vás rušiť hlavne si teraz musíte odpočinúť. Uvidíme sa ahojte."
,,Veľmi radi sme vás videli zatiaľ." aj ja som sa vrhol do ríše snov s myšlienkou na našu budúcnosť. Ale ešte pred tým som pobozkal Klaudi a poprial jej dobrú noc.

+o týždeň neskôr+

Klaudie
Dnes je náš veľký deň ideme domov nemôžem tomu uveriť. A neuveríte ale rodiča od Pavla sa sami nabidli že nás odvezú a že u nich môžeme chvíľu ostať. Ale ešte sme čakali na doktora, boli tu aj jeho rodiča a aj moja mama. Dnes sa dozvieme či je to istota.
,,Dobrý deň. Dnes sme robili Klaudi testy." mama bola zmätená ako aj ostatný okrem mňa a mojej lásky. Prosím povedz áno prosím.
,,Aké testy čo to hovoríte."mama hneď vyvadzala tak som ju ukludnila.
,,Mama neboj sa nie je to nič vážne a počúvaj." samozrejme doktor tomu nechápal a ja sa mu ani nedivím. A vo mne sa miešajú rôzne pocity a ta neistota ma zožiera.
,,Musím vám pogratulovať ste v druhom týždni tehotenstva. Dnes sme sa v tom iba utvrdili."úplne som vypiskla a objala som Pavla bola som veľmi šťastná a on so mnou. Cítila som ako strácam kontakt zo zemou. Pavel sa so mnou točil.
,,Práve som sa stal najšťastnejší muž na svete. Milujem ťa láska a aj teba drobček. Veľmi sa na teba tešíme."rodiča nemohli uveriť čo teraz počuli.
,,My sa môžeme rozlúčiť ale ešte sa uvidíme keď prídete na ultrazvuk. Dovidenia."
,,Ako sa to stalo veď ste spolu nespali. A ak áno tak bez ochrany, ako si to vôbec predstavujete."boli trocha nahnevaný ale ani sa im nečudujem. Áno sama viem že som hazardovala z životom všetkých. Ale aj pres to prevládal pocit šťastia. Niekto by si hovoril načo si ničiť život tak mladá deckom. Ja to beriem inak, beriem to ako požehnanie.
,, Prepáč mama viem som ešte pri mladá ale som pripravená niesť následky a Pavel mi bude pomáhať."
,, Veď ako by som sa na teba mohla hnevať. Si moja dcéra a ľúbim ťa viac než čokoľvek. Kedy sa to vlastne stalo?" síce stále boli nahnevaný ale aj šťastný a radovali sa s nami. Veď budú starými rodičmi dokonca dvojnásobný.
Sedeli sme v aute a boli sme na ceste domov.
,,A stalo sa to deň pred operáciou, chceli sme si užiť možno náš posledný deň. A bohužiaľ sme nemali ochranu ale vyjasnili sme si to. Oba sme boli pripravení za to niesť následky. Obaja sme boli rozhodnutý stať sa rodičmi."
,,Najradšej by som ťa Klaudi strelila, ako si to predstavuješ veď si hazardovala s novo vzniknutým životom. Ale ako by som sa na teba mohla hnevať veď si moje všetko. A ja budem babička." zaleskli sa jej v očiach slzy, tak som ju objala. Obe sme plakali, Pavel mňa držal za ruku.
,, Áno som si toho veľmi dobre vedomá, ale bez Pavla by som to tu nezvládla."
,,Ja viem dcérka." nemôžem tomu stále uveriť, nikdy som nebola šťastnejší. Budem mamou a stanem sa ženou Pavla.
,,Veľmi sa ospravedlňujem Zuzka. Áno viem bolo to od nás hlúpe."
,,Nie Pavel ja sa musím ospravedlniť. Vieš keď sa Klaudi chcela zabiť, tak som si hovorila aký si hajzel, a najradšej by som ťa strelila. Ale keď mi tvoji rodiča povedali pravdu, cítila som sa hrozne. Prepáč mi to." veď ako by som sa na ňu mohol hnevať veď ma pravdu. Správal som sa ako hajzel.
,,Ale zmenil som sa vďaka nej a nikdy ju neopustím."len mi na to prikývla. Naša cesta pák bola bez slov. Bol by som hajzel opustiť ju keď čaká naše dieťa. Ja budem oteckom stále nemôžem uveriť. A ešte nás čaká škola ale teraz sú zimné prázdniny. A neuveríte moja láska dostala vyznamenanie za záchranu života.

A máme tu ďalší časť ale úprimne asi už sa blížime ku koncu. Asi už len päť časti a bude koniec. Budu mi chýbať obaja aj ten či ta malá.
Ani neviem opísať ako sa cítim keď to píšem. Ako by som bol priamo v tom príbehu a sledoval ich na každom kroku a žil s nimi ten ich život. A ďakujem za každý vote a aj komentár. A samozrejme aj za kritiku a poznámky ku príbehu. A budem sa s vami tešiť na ďalšiu časť. 💙😣☺️💙☺️