Bez citu?!

€10

Pavel
Všetci okolo sme boli veľmi zmätený čo sa to deje či je to vôbec pravda. Mal som otvorená ústa dokorán a neveril som vlastným ušiam, mám byť šťastný alebo smutný že ja nemám také šťastie.
,,Viete čakáme bábätko." Strašne som im to prial ale zároveň som bol smutný a vedel som že musím odísť a byť zasa sám. Stále rozmýšľam či niečo cítim ku Klaudii alebo necítim som sám zo seba zmätený.
,,Gratulujem vám a mrzi ma to ale už budem musieť ísť." Nakoniec som sa s nimi rozlúčil a znovu som im zaželal a zagratuloval. Večer som si ešte napísal s Klaudi akurát som jej zmenil meno v chattu na nej kamoška.
Nej kamoška: Ahoj tak čo si dneska robil ak sa môžem opýtať?
Badboy: Ale bol som s rodičmi a pomohol som im s drevom bolo fajn. Ako si sa dnes mala ty?
Nej kamoška: Ja som sa mala fajn. A chcem sa ťa opýtať napadlo ma či nemáš zajtra po škole čas?
Badboy: Ospravedlňujem sa ale zajtra idem na brigádu čo tak pozajtra?
Nej kamoška: Hej to by išlo ale zatra v škole prosím príď. Zatiaľ pa.
Badboy: Neboj sa zajtra prídem. Zatiaľ.

Pousmial som sa lebo mám ju rád možno aj niečo viac. Ale na druhú stranu bol som docela vyčerpaný psychicky lebo sa mi dostavila depka a vedel som že je zle a že musím ísť von a prevetrat sa. Nakoniec som zistil že moja chladnička zeje prazdnotou tak som si išiel ešte nakúpiť aby som mal doma niečo k jedlu. Bol som docela unavený a tak keď som prišiel z vonka tak som zaspal.
31. Októbra
Ráno ma zobudil ten najhorší zvuk a to zvuk budíka bolo 6:10. Tak som buchol po mobile aby prestal vrieskat síce som ty rána neznášal ale tešil som sa na ňu moju naj kamarátku. Ale necítil som sa moc dobre je mi zle a stále ma bolí hrudník aj keď už je to dlho. Musím zájsť za doktorom aby som zistil či to nie je vážne. Urobil som si raňajky mal som klobásku a ku nej chleba zistil som že je už pol siedmej a že by som už mal pomaly vyraziť. Keď som dorazil pred školu tak som zistil že mám ešte pol hodiny času lebo bolo 7:20 a škola začína o 7:50. Zapálil som si cigaretu a zistil som že to bola posledná tak som si išiel ešte dokúpiť nové. Keď som tak rozmýšľal tak škola ma moc nebavila, jediné čo ma baví je moja brigáda, na ktorú idem dneska.
,,Ahoj" docela som sa zľakol keď mňa niekto pozdravil bol to dievčenský hlas a potom mňa aj objala. Keď som zistil kto to je tak jej objatie opätoval. A v ten moment ako by som mal roj motýľov v bruchu bolo to úžasné a nikdy ju nechcem pustiť nedovolím aby jej niekto ublížil.
,,Ahoj trocha si ma vyľakala." Usmial som sa na ňu a ona na mňa. V ten moment bola úžasná a keď sme sa objali tak ako by sa zastavil čas.
,,Oh tak to prepáč Pájo to som nechcela." Trochu zosmutnela tak som jej zvedol hlavu aby sa na mňa pozrela.
,,Ale nebuď prosím smutná veď nič sa nestalo. Úsmev ti pristane viac kráska."usmiala sa a nakoniec sme sa pobrali do školy lebo čas už nás tlačil.
,,Je mi to trápne a neviem ako sa spýtať...."chcel som sa na niečo opýtať ale nevedel som ako.
,,Len sa pýtaj keď budem môcť tak odpoviem."nasadila taký zmätený výraz.
Ale musím sa jej spýtať už som to načal tak to dokončím.
,,Ako si spoznala že si sa do mňa zalubila? Prepáč je mi to trápne ale chcel by som to vedieť."usmiala se a ako by sa za to aj trocha hambila ale ani sa jej nedivím.
,,Bolo keď som sa rozprávala zo svojími rodičmi a mama to na mňa poznala lebo mi hovorila že som tvoje meno volala aj zo spanie. A keď ťa vidím tak ako by sa zastavil čas. Viem trocha čudne ale tak to je prepáč."
,,Ale nemáš sa za čo ospravedlňovať veď je to milé a ani som nečakal že odpovies."objal som ju a ona mi ho opätovala. Dnes bol celý školní deň trocha nudný psali sme písomku s technologie ale tak na štvorku to bude.
,,Vieš chcela by som aby sme niekedy boli spolu ale chápem že teraz to ešte nejde."bola veľmi smutná a bolo na nej vidno že nemá ďaleko od sĺz. Bol by som radšej keby sa usmiala.
,,Ale Klaudi prosím nerob mi to neplač ani nevieš ako mi to trhá srdce. Viem chceš počuť že ku tebe niečo cítim ale najprv musím vyhrať vojnu čo svadim sam zo sebou."bol som smutný ale aj tak som sa na ňu usmial a ona na mňa vedel som že ju to trochu upokojilo. Ale ešte to bolo lepšie lebo mi volali s práce že dnes mám voľno lepšie už to byť nemohlo. Aspoň môžem zájsť ku doktorovi aby som zistil čo mi je. A pak prekvapim Klaudi.

+o dve hodiny+

Je 15:05 a ja čakám v nemocnici v Ostrave.
,,Pán Mžik môžete."zavolala sestrička tak som vošiel dnu.
,,Dobrý deň pán doktor."
,,A dobrý deň pán Mžik."
,,Viete pán doktor nejako sa poslednou dobou necítim nejako dobre. Neviem čím to je ale boli ma hrudník a večer som vykašľal aj krv."podival sa na mňa zamyslenie a nebol to zrovna dobry výraz asi to nebude dobré.
,,Tak vám vezme vzorky a pošleme je na rozbor a uvidí sa."
Vzali mi vzorku krvi a že ju pošlú na rozbor. Rozlúčili sme sa a ja som odišiel. Dostal som nápad kúpim Klaudi náhrdelník a ruže prekvapím ju. Kúpil som nám obom náhrdelník každý budeme mať poľky srdcia. A kúpil som jej päť ruží tak snáď sa poteší.

Ospravedlňujem sa že nevydávam časti pravidelne ale mám toho dosť v škole a k tomu mám pri škole brigádu. Ale aj tak sa vždy teším na vaše ohlasy na časti lebo keď ich píšem tak som vždy stiahnutý do deja a nerád sa dostanem na koniec ďalšie časti. Ďakujem za každý vote a aj za každý komentár aj kritiku lebo vďaka nej sa môžeme posúvať ďalej. Dúfam že sa vám bude páčiť aj táto časť a že vás neskalamem. 😀💔💔