€17

20 4 3
                                    

Pavel
Ani neviem ako ale od tej doby čo som s Klaudi tak som sa aj zlepšil v škole a už nemám taký problém tam dochádzať a to vďaka mojej láske. Je pekné že jej mame to nevadí že u mňa býva. Ale úprimne až teraz si uvedomujem že s Klaudi som konečne našiel zmysol života a chvíle čo sme spolu tak si o to viac vážim a každým dňom ju ľúbim viac a viac. Ona do môjho života vniesla svetlo, do tej tmy ktorú som mal miesto srdca. Ona mi dokázala pozbierať všetky kusky a poslepovať ich. Je tak roztomilá keď spí. Aj učiteľka sa divila že som sa tak zlepšil a hlavne zmenil. Aj ja sa cítim lepšie keď mám u seba Klaudi lebo keď som s ňou tak sa cítim zvláštne a mám aj docela strach. Áno priznávam nikdy som sa nebál smrti ale s ňou... prepáčte ale ja už zasa plačem lebo teraz mám pre koho žiť a nechcem ju opustiť. Uvedomil som si že musíme využiť každú chvíľu čo máme prežiť každý deň naplno, a áno aj keď to znie blahovo chcem na nový rok požiadať Klaudi o ruku síce sme spolu iba mesiac ale predsa len už sa lepšie poznáme asi tri mesacie,.
Cítim že Klaudia je tá s ktorou chcem stráviť zbytok života. Viem že nový rok je až skoro o mesiac ale chcem požiadať o svolenie. A od posledného zápasu už si s Kamilom iba píšem a poprial mi vše najlepšie do vzťahu a že ku sebe patríme. Od teraz je Klaudi môj život a ja som súčasťou jej života.
10. Decembra
Bohužiaľ ešte nikdo nedokázal vymyslieť stroj času a je tu opäť škola. Je asi 5:22 a ja som sa rozhodol že nám urobím raňajky. Keď som sa pozrel do chladničky tak som zistil že tu mám veľa salámu tak som sa rozhodol nám urobiť obložené taniere s bagetu a čajom. Než som to nachystal tak už bolo šesť hodín.,
,,Vstávať láska raňajky už ťa volajú." po šepkal som jej do uška iba sa pomrvila a nič sadol som si ku nej a dal som jej privonať čaju.
,, mmmhhhmm. Koľko je hodín?" opýtala sa rozospatým hlasom keď si pretierala viečka.
,, Čas akurát vstávať. Je šesť hodín." oba sme sa opreli o stenu a ja som pred nás položil tacku s raňajkami.
,, Pájo ale veď ja by som si aj sama raňajky urobila ale je to od teba veľmi milé." dala mi sladký bozk hneď po ránu na to to by som si zvykol rýchlo.
,, Já to ale pre teba urobím rád a naviac som nemohol spať lebo som sa na teba stále nemohol vynadívať."

Keď sme dorazili do školy tak už bolo dosť hodín takže sme to stihli tak akurát. Ešte som napísal Zuzke(mame od Klaudi) správu že sa s Klaudi ku nej stavime.
,, Klaudi napísal som tvojej mame že sa tam stavime na čaj. A potom ak by ti to nevadilo tak by som sa chcel staviť doma u rodičov. Ak ti to nevadí?" držal som ju okolo pása keď sme išli do triedy. Veľmi sa toho v našej triede zmenilo všetkých to zaskočilo že sme spolu lebo nikdo to nečakal. A aj som sa zo pár ľuďmi začal baviť, keby mi niekto pred rokom povedal že budem mať dievča tak by som sa mu vysmial.

,,Nevadí veď sme ani u tvojich rodičov neboli od tej doby čo sme spolu. A je pekné že má mama s tebou tak pekný vzťah. Ani nevieš ako mi veľmi pomáhala keď to so mnou nebolo najlepšie a láska ku tebe mňa ničila." bolo na nej vidno že ju minulosť trápi a ani sa jej nečudujem.
,, Klaudi neboj sa ja ťa nikdy neopustím pokiaľ budem žiť. Teraz si mojou súčasťou a nikdy ťa nechcem stratiť."

Škola dnes ubehla celkom rýchlo a dnes sme písali dve písomky a pokiaľ viem tak už som dlho nemal tak dobré známky dve dvojky sú skvelé. Jedna zo stolničenia a druhá s technológie. Síce viem že to nie je nič ale pre mňa je to dôležitý krok lebo cítim tu zmenu svojho správania. Teraz sme na ceste ku jej mame.
,, Vieš Klaudi si to najlepšie čo mňa v živote potkalo a mrzí mňa že som si ťa nevšímal až teraz som pochopil keď sa hovorí že láska prichádza nečakane." usmiali sme sa na seba a ona dokáže vyčariť najlepší úsmev na svete.
,, Budem s tebou pokiaľ nás smrť nerozdelí."
,,Čo by si povedala keby sme tvoju mamu pozvali ku mojim rodičom na Silvestra?" V ten momemt som to cítil že je to správne mal by som sa jej mame tiež ospravedlniť za to trápenie čo kvôli mne mala s Klaudi.
,, Môžeme to skúsiť aspoň sa zoznámia bolo by to správne."
,, Ahojte deti moje tak veľmi vám to sluší." hneď nás uvítala jej mama s širokým úsmevom ako by jej Klaudi spadla rovno s oka. Ako kópia je Klaudi ako nádherná kópia. A má pravdu hlavne to slušelo mojej láske mala dnes na sebe nádherné červené ryfle ktoré jej veľmi pristanú, biele tričko s obrázkom mačky, a dlhý kabát lebo nieje zrovna veľa teplo. A vlasy mala rozopnute a voľne.
,, Ďakujeme mami a chcem sa ťa opýtať čo robíš na vianoce a nový rok?" stihla sa opýtať miesto mňa.
,, No asi budem sedieť doma a užívať si pohodu aj keď viem že budem sama." Klaudi mamu chytila za ruku a objala ju má ju veľmi rada.
,, Vieš mama tak sme si hovorili či by si nechcela byť s nami a rodičmi od Pavla aspoň nebudeš sama."mama sa usmiala a bolo vidno že ju to zaskočilo.
.,, A myslíš že im to nebude vadiť?"
,, Zuzka som si stopercentne istý že im to vadiť nebude." tento raz som hovoril ja. Klaudi išla na záchod a potom si chcela ísť ešte po nejaké veci teraz je moja šanca.
,, Vieš zuzi nehovorí sa mi to ľahko ale chcel by som ťa o niečo požiadať." v ten moment som bol veľmi nervózny viac nervózny som v živote nebol. Lebo teraz chcem požiadať a ruku jej dcéry a som pripravený aj na odmietnutí.
,, Kľudne sa pýtaj čo máš na srdcu?"
,, Asi vieš že Klaudi je pre mňa to najlepšie čo mňa v živote potkalo. A ja neviem ako to povedať."
,,Je to na tebe vidno že ti nie je ľahostajná a že ju úprimne ľúbiš. Tak čo ťa ohľadom jej trápi?"
,, Chcel by som požiadať o svolenie o ruku tvojej dcéry? Chcel by som ju požiadať na nový rok o ruku a chcel som sa opýtať na tvoje svolenie."a je to vonku. Bolo vidno že je zmätená z toho čo som jej povedal.
,, Je to trocha pri rýchlo to priznávam ale ako sa tak na vás a hlavne na teba pozerám tak je vidno že je pre teba dôležitá. Verím ti že jej neublížiš lebo vidím že ju ľúbiš s celého srdca. A áno dávam ti svoje svolenie."a spustily sa jej slzy, nemôžem tomu uveriť lebo teraz som sa stal najšťastnejší človek na svete ale neviem či to dokážem vydržať.
Neboj sa Zuzi nikdy by som tvojej dcére neublížil a aj keď viem že tu dlho nebudem tak chcem zvyšok svojho života stráviť po jej boku.
Medzi tým sa vrátila Klaudi. Nakoniec sme vypili čaj a rozlúčili sme sa. Nenápadne teraz musím zistiť veľkosť prstenu aby nič nezistila. A len tu novinu oznámiť rodičom.

Všetkým ktorí ste si prečítali príbeh "bez citu?!" chcem vyjadriť veľkú vďaku nikdy som si nemyslel že dosiahneme 300+ prečítaní a vy ste to dokázali. A chcel by som sa vám ospravedlniť že nevychádzajú častejšie časti ale mame toho v škole veľa lebo čakajú mňa skúšky.
A dúfam že táto časť sa vám bude tiež páčiť aj keď viem že je to teraz trocha prislazené ale komplikácie ešte prídu to sa nebojte. A teším sa na ďalšie vote a komentáre.

Bez citu?!Where stories live. Discover now