Bez citu?!

€19

Klaudie
Láska má mnoho podôb a men. Moja láska je Pavel a neváhala by som pre neho obetovať aj svoj život jenom aby žil. Práva láska je keď je život toho koho ľúbiťe dôležitejší ako ten váš.
A musím sa opýtať jeho mamy ako to myslela bola som taká zmätená. Veď to by znamenalo že mňa chcel požiadať o ruku. Ale ešte som sa musela opýtať niečo doktora. Mala som na seba biele tričko s mačkou modré rifle a blúzku fialovej farby.
,,Pan doktor počkajte prosím."
,,Áno slečna."
,,Chcela som sa opýtať aká šanca je že oba prežijeme tu transplantáciu?" musím to vedieť. Tak strašne mi je moja láska umiera a ja nemôžem teraz nič urobiť som taká bezmocná. A ta bez moc mňa ubíja.
,,No neviem presnú odpoveď možno 30 percent ale môže to byť aj menej. A naviac nie je isté že bude žiť dlho môže sa stať že bude žiť treba rok dva. Alebo môžete žiť obidvaja aj 30 rokov ale to vám nepoviem stopercentne. Hlavné budú výsledky testov. Môžem teda zajtra urobiť testy aby sme vedeli ako to vyzerá?"
,,Určite o koľkej sa tu mám dostaviť? A chcela som sa opýtať ci by som tu mohla ostať cez noc. Pochopím ak to nepôjde." som nervózna smutná a aj celkom šťastná. Už sa neviem dočkať zajtrajška.
,,Bolo by možné sa tu zastaviť okolo siedme ráno? Do školy vám vypíšeme ospravedlňenku. A úprimne ten chlapec má šťastie že vás má. Vidím že vaša láska ku nemu je veľmi silná a úprimná. A vo vašom prípade spravím výnimku môžete tu ostať cez noc."
Rozlúčili sme sa a ja som išla späť na pokoj bola som šťastná že tu môžem ostať. Doma by som aj tak nezaspala.
Rodiča tam stále boli je pekné aký spolu majú vzťah. Škoda že já nemám takých rodičov. Aj keď je pravda mama teraz s niekym randi aj keď sa to snaží utajiť.
,,Klaudi môžeme sa venku porozprávať?"asi viem kam tým mieri a aspoň sa dozviem pravdu.
Vzpomienka jeho mamy
(,,Je to jeho nastávajúca žena." hneď som sa chytila za pusu.
,,Prepáč mi to synak ja som nechcela ale ty emoce. Mrzí mňa to bohužiaľ som povedala niečo čo som nemala. Pochopím ak budeš na mňa nahnevaný." cítila som sa hrozne ale ten nával emócií.
,,Miláčik myslíš že mi to odpustí?"
,,Neboj sa zlatko určite odpustí.")
,,Veľmi sa ospravedlňujem a viem že ničomu nechápeš."tak to mala pravdu vôbec nechapem
,,A pochopím ak sa na mňa budeš hnevať. Malo to byť jeho tajomstvo a ja som ho prezradila." stále nechápem kam tým mieri ale nechala som ju rozprávať aby som ju neprerušila.
,,Prepáč neviem ako to povedať.........je to také ťažké." videla som jej na očiach že o chvíľu sa rozplače. Rotrela som jej prvé slzy a objala som ju aby som jej dodala silu.
,,ššššššt" pomedzi vzlyky začala hovoriť.
,,Vieš Klaudi.....chcel.....chcel......ťa požiadať o ruku na nový rok."neverila som vlastným očiam a ušiam. On si ma chcel zobrať veď to je. Ani na to nemám slov neverím. On mňa veľmi ľúbil a to čo som počula mňa v tom iba utvrdilo.
,,To myslíte vážne?" cítim ako sa mi rozmazavá obraz asi sa rozplačem.
,,Áno myslím to vážne povedal mi to pri večeri. Vieš od kedy sa s tebou stretáva tak sa veľmi zmenil. Bez teba si sa s nami možno ani nebavil. Neviem ako ale on to s tebou myslí vážne. Len škoda že toho času nie je veľa." tak to tam riešili už to viem. A asi by som jej mala povedať pravdu.
,,Viete s doktorom som sa bavila a ja by som chcela Pavlovi darovať jednu pľúc. Ľúbim ho a chcem s ním byť navždy. Hovoril že môžeme kľudne aj zomrieť ale ze môžeme kľudne žiť aj normálny život."
,,Ale Klaudi veď ale nemusíš to robiť. Čo to hovoríš veď to nemusíš. Ale ako vidím tvoja láska ku nemu je čistá a silná. Ale nemôžem vás oboch stratiť nie teraz." ale už bolo dosť hodín a bohužiaľ sme sa museli rozlúčiť a ja som tu ostala s Pavlem.
Sadla som si ku nemu na posteľ a zobrala si jeho ruku a preplietla som si s ním ruce.
,,Prosím ťa Pavel nehnevaj sa na svoju mamu ona to nemyslela zle. Vieš ten nával emócií ani sa nečudujem. Tak sa na ňu prosím nehnevaj." pošepkala som mu do uška. Ja je sladký pri tom ako je v kóme. Dúfam že sa čo najskôr preberie.
,,A ráda si ťa zoberiem ak ta ponuka platí. Bude mi cťou stať sa tvojou ženou." usmiala som sa lebo teraz práve mám predstavu ako by naša svatba mohla vyzerať.

Klaudiina predstava

Ja mám nádherné bielo~modré šaty s vločkami, na hlave mám korunu ako princezná a modré boty na podpätku ako princezná vyzerám. Sme u Pavla doma kde budeme mať aj obrat. Na záhrade ktorá je veľká je pekný biely altánok a všade na okolo sú lavice kde si sednu hostia. Bude asi okolo 30 hostí. Nechceli sme veľkú svatbu v kostole. Objednali sme si človeka ktorý nás od dá a mal by o chvíľu doraziť. Hostí už sú tu tiež. Moja mama má na sebe červeno~fialové šaty a modrú kyticu vo vlasoch. Pavel vyzerá priam anjelsky ma na sebe čierny oblek a modrú košeľu. A ten jeho úsmev je neodolateľný. A nakoniec k oltáru ma odvedie otec Pavla je veľmi milý že sa nabidl. Oddavajuci už prišiel a Pavel už čakal u oltára. Všetko vyzerá báječné aj ta výzdoba. A tortu máme s jednorozcom.
,,Tak čo Klaudi si pripravená? Môžeme už ísť?" zhlboka som sa nadýchla bola som nervózna.
,,Môžeme." odprevadil mňa a ja som sa chytila za ruku Pavla.
A mohli sme začať.
,,Láska sa nenadyma; nevychlouba. Stojí tu dnes pred nami dvaja mladý ľudia ktorý sa rozhodli spojiť svoj život a preplietať sa životom spoločne. Ak je niekto proti tak ať hovorí teraz alebo ať mlčí naveky."
A teraz čas na naše sľuby. Pavel vzal do ruky prsteň a začal mi ho navliekať.
,,Ja Pavel Mžik si beriem teba Klaudie Kalenová za svoju ženu. Budem s tebou v dobrom aj zlom; v hojnosti aj nedostatku; ve zdraví aj nemoci; v bohatstvu aj chudobe. Pokiaľ nás smrť nerozdelí.
,,Ja Klaudia Kalenová si beriem teba Pavel Mžik za svojho muža. Budem s tebou v dobrom aj zlom; v hojnosti a nedostatku; ve zdraví aj v nemoci; v bohatstvu aj chudobe. Pokiaľ nás smrť nerozdelí."nakoniec sme sa pobozkali a mohla začať oslava najlepší deň môjho života.

Možno sa budem opakovať ale ďakujem vám za podporu a aj za komenty a aj za vote ste moje zlatíčko a preto sa vám chcem odvdacit a vydávať časti častejšie. A budem rád za každý komentár aj vote a je to neuveriteľné ale už máme viac 350+ prečítaní. ☺️🙂💙