Bez citu?!

€21~1/2

Vopred upozorňujem je tu aj sexuálna scénka 15+

Pavel
Úplne som stratil slov keď mi to povedala, veď ona sa rozhodla pre mňa obetovať život. Ja som len nemo pozeral, aj keď vie že naša šanca že prežijeme je 30 percent. Ale ešte doktor než odišiel tak povedal "môžete potom kľudne žiť normálny život bez obmedzenia.". Nič viac by som si neprial, mohol by som vidieť ako vyrastá dieťa môjho brata. A znamenalo by to že by sme aj my mohli mať vlastné bábätko. Tok mojich myšlienok prerušila Klaudi objala mňa a zotierala mi slzy. Pozrela sa mi do očí a ja som v nich mohol aj čítať, videl som v nich strach ale aj radosť.
,,Nad čím si premýšľal?" usmial som sa na ňu. Bol som ani to neviem opísať, bol som veľmi nervózny, smutný a aj šťastný. Vedel som že našu lásku nerozdelí ani smrť.
,,Vieš keď oba prežijeme tak by sme aspoň videli vyrastať nášho sinovčeka, teda len v tedy pokiaľ by ste si mňa zobrala slečna Kalenová?" nemôžem čakať lebo pokiaľ to neprežijeme, tak zomrieme ako snúbenci. Zajtra keď tu budú všetci tak to urobím, lebo možno sa nového roka ani jeden z nás nedožije. Keď som žiadal svolenie od Zuzky, tak mi podala nádherný prsteň hovorila "ten som strážila pre toho kto ju bude chcieť požiadať o ruku. Chcem ti ho dať lebo vidím že sa veľmi ľúbiťe."
Mám ho teraz schovaný u seba a bojím sa aj keď viem že povie áno. Zajtra príde totiž to aj Marek s Majou.
,,Urobil by ste pán Novák zo mňa najšťastnejší ženu."

Vtiahol som ju ku sebe na posteľ a začal som ju vášnive bozkávať. Na pery na krku na sanke a prstami som jej vošiel pod tričko ktoré mala na sebe. Pozrel som sa jej do očí, hľadal som tam súhlas.
,,Ak nechceš tak to nemusíme robiť. Nechcem na teba tlačiť."
,,Ale ja to chcem keď je to možno posledná možnosť zažiť poprvýkrát sex." na nič som nečakal pokračoval som v bozkávaní a stiahol som jej tričko a začal som jej bozkávať na krku, išiel som nižšie a nižšie. Medzi tým sa mi snažila tiež dať dole tričko. Po chvíli sa odtiahla a rozopla si podprsenku, bol som ako lovec na nič som nečakal a sviekol som jej kalhoty. Aby ma ešte viac vyprovokovala tak ma uhrizla do sánky,a ešte sa o mňa obtrela a ja som zastonal. Zrejme si to užívala a začala mi sťahovať boxerky. Je to hotová dračica plne sme sa oddávali sexu a vášni, bozky boli dravé a vášnive. Keď prikývla na súhlas že je pripravená, stiahol som jej nohavičky a bozkával som ju stále nižšie a nižšie. Uistila mňa ze môžme tak som jej tam strčil prst a zastonala. Ako ja si to užívam, dal som jej tam aj druhý a zrychloval som pohyby. Ale nemali sme ochranu ani jeden.
,,Láska počkaj veď ani nemáme ochranu." pozrela sa na mňa asi chvíľu premýšľala. Veď je to isté riziko, úprimne ja by som bol šťastný keby som sa stal oteckom ale neviem či Klaudi je na to pripravená.
,,Chápem tvoje obavy a prepáč mi to som ale hlúpa. Nechala som sa uniesť našou predstavou budúcnosti, a ani neviem či to cítiš rovnako."som to ale hlupák vynadal som si v mysli.
,, Šššššt Klaudi ja som.......som ale hlupák. Veď ja by som rád s tebou vychovával naše dieťa. Ani nevieš ako. Ale či si pripravená na takú veľkú zodpovednosť?" zotriel som jej slzy. Bola šťastná usmiala sa.
,,Keď budeme spolu, som pripravená niesť zodpovednosť keď budeme mať bábätko. Bola by som najšťastnejší žena na svete." pokračoval som keď sme dohovorili a vnikol som do nej, vydala slabý ston taký sladký. Lebo oba sme pripravený, odtiahol som sa a zasa som pritlačil. Zrychloval som a pri tom sme sa vášnive. Bozkávali a stonali to bola rozkoš ako nikdy, pretože teraz to bolo iné ako s babami pred tým. Teraz to bolo s pravej lásky.
Keď sme oba boli hotový tak sme vyčerpaný ležali len tak vedľa seba.
,,Viete pán Novák nebolo to s vami až tak zlé. A som pripravená s vami vychovávať naše dieťa.'' som si istý že toho neľutuje. A úprimne som na tu zodpovednosť pripravený.
,,Slečna Kalenová ja budem ten najšťastnejší muž na svete hlavne keď budem s vami. A úprimne ja som pripravený."
Je šesť hodín večer a niekto zaklopal na dvere. Rýchle sme sa obliekli a pustili osobu do vnútra. A neuverite kto tam stál celá naša rodina. Mama, otec, braček, Zuzka, Maja. Bol som dojatý a aj som sa s toho rozplakal. Veď mali prísť až zajtra, aj Klaudi z toho bola vedľa, ale hneď mi ju Zuzka vzala a ja som tam zostal s ostatnými.
,,Volali hneď ako si sa prebral ale dohodli sme sa že vás prekvapíme večer."
,,Ako ste vedeli že tu bude aj Klaudi." ale asi som si to mohol domyslieť.
,,No po prvý raz vedeli sme to od Zuzky, a keď sme ťa doviezli tak sa od teba ani nechcela pohnúť. Keď volali tak hneď hovorili že sa od teba ani na krok nepohla."nemohol som uveriť úprimne ľúbim ju viac a viac. Ale dalo sa to čakať veď ani neviem čo povedať. Mama mala vážny výraz asi viem čo chce povedať.
,,A nezabudni čo je pre teba schopná spraviť?" tváril som sa že neviem, ale samozrejme už to viem.
,,Alebo ona ti to ešte nepovedala?" ako ja som tu svoju mamu miloval bola taká starostlivá, videl som na nej ako jej záleží na rodine a aj na Klaudi. Prijali ju do rodiny a toho si cením najviac. A všetci boli zmätený ako som si myslel povedala to len mojej mame.
,,Samozrejme že povedala a nieje to pre mňa ľahké, veď ona je ochotná pre mňa aj zomrieť." stále som sa s tým nezmieril.
,,To je práva láska Pavel. A ak ju sklameš tak si mňa nepraj." a ja som vedel že prišla ta chvíľa a ja som si siahol pod vankúš a vytiahol som krabičku s prsteňom.
,,Nemôžem ju stratiť nikdy by som sa s tým nezmieril. Ona je zmyslom môjho života. A odpúšťam ti mama viem že si jej to povedala a nehnevám sa na teba." všetci boli zmätený aj mama ale videl som že je šťastná že som jej odpustil.
,,Ďakujem synak, celý deň som nemyslela na nič ineho a veľmi ma to mrzí." začala plakať tak som ju objal a bol som šťastný. Ale všetci na okolo boli zmätení.
,,Nebojte sa o chvíľu sa všetko dozviete." na Maji bolo vidno že jej tehotenstvo prespieva, bola krajšia ako pred tým. Ale samozrejme aj pred tým bola krásna. A ja som sa zasa pristihol ako v myšlienkach prehrávam našu spoločnú budúcnosť s Klaudi. Maja už je v druhom mesiaci tehotenstva.
,,Zajtra ideme na operáciu kebyže to neprežijeme tak za nami nesmutite ale buďte šťastný. A žiadam vás aby ste zo Zuzkou boli priatelia." objal som ich všetkých a neubránil som sa slzám. V tom vošla Zuzka s Klaudi, prišla moja chvíľa. Všetci ma povzbudili. Ani som nevedel kde začať.

Klaudi
Sedeli sme s mamou na chodbe bolo hrobové ticho. Ale cítila som že nemám ďaleko k plaču.
,,Dcéra ľúbim ťa a ani neviem čo povedať." len tak sme tam sedeli a obimali sme sa.
,,Prepáč mi to mama viem že som tvoja jediná dcéra. Ale ja Pavla ľúbim, som si vedomá toho že môžem zomrieť. Pochopím ak mňa budeš nenávidieť za to ako som sa zachovala sebecky."
,,Ale to nehovor dcérka šššššt. Nie si sebecká a samozrejme budeš mi chýbať." v tom ukázala tam kde je srdce.
,,Tu budeš už navždy aj s Pavlom. A viem aké to je keď niekoho ľúbiš toľko že pre neho spravíš čokoľvek." plakali sme obe a ja som sa cítila hrozne, viem chovám sa sebecky.
,,Zajtra ráno ideme na operáciu keby som to náhodou neprežila, tak ver že ťa neskutočne ľúbim. A budem ťa tam z hora chrániť."
,,Neboj sa dcéra nikdy na teba nezabudnem, navždy budeš v mojom srdcu."ešte chvíľu sme tam len tak sedeli v objatí a plakaly sme obe.
,,Poďme dnu ku nim aby nepovedali že sme ušli." trocha sme sa aj zasmiali.

Pavel
,,Láska ani neviem kde začať, s tebou do môjho života prišlo svetlo. Zachránila si mňa.........prepáčte všetci mi odpustite že som vás trápil.......bez teba by som tu ani nebol. Nikdy som ti nedokázal vynadat aj keď som sa ťa snažil odohnať. Ty si aj pres to zostala."uteral som si slzy ktoré mi stekali po tvári.
,,Klaudi chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života, bez teba som nikdo. Vezmeš si ma?" otvoril som krabičku Klaudi stratila slová.
,,To to pre mňa ešte nikdy nikdo nespravil, veď moju odpoveď poznáš. A-áno vezmem si ťa láska moja."
Objali sme sa a plakali sme obaja. Medzi tým bohužiaľ už odišli všetci a zostali sme tam sami.
Oba sme zaspali vo vzájomnom objatí.

Máme tu ďalší časť a čím ďalej tým viac som sa do Klaudi tiež zaľúbil. Áno viem je to ako nejaký romantický film kde je všetko také sladké, ale ja to píšem preto lebo už tak mám v živote smutné konce. Odkedy som sa zaľúbil do dievčata ktoré bohužiaľ neopetovalo moje city. Tak aspoň teraz môžem mať šťastné konce.
Ale tak stejně je to jedno, veď ide o tento príbeh a nie o mňa.
Ďakujem za každý komentár a aj za pripomienky čo mám zlepšiť a o to sa aj snažím. A budem rád aj naďalej ak budete čítať tento príbeh. Ste naj a mám vás veľmi rád.
A máme tu najdlhší časť príbehu takmer 1500 slov bolo by ich viac ale musel som túto časť rozdeliť na pol. Pretože ináč by bolo v jednej časti veľa informácií. Ďakujem za pochopenie.