Dva

7.6K 198 3
                                    

Chvíľku si ma premeriaval pohľadom. Bola som čoraz nervóznejšia. Nohy sa mi klepali a ruky potili.

,,Čokoľvek?" nadvihol obočie.

,,Čokoľvek," vydýchla som. Práve som si podpísala rozsudok smrti.

,,Tipujem, že si ešte panna, srdiečko. Premysli si svoju odpoveď." Mal pravdu. Som panna. Ale som ochotná urobiť hocičo, aby prestal otravovať moju sestru.

,,Mám šestnásť a nie som kurva. Jasné, že som panna. Ale som ochotná urobiť všetko preto, aby si sa k Maisie už nikdy v živote nepriblížil. Aj keby som ti za to mala dať moje panenstvo." Môj hlas bol rázny, za čo som sa v duchu pochválila.

Jeremy len stál a pozeral sa na mňa. Vedela som, že povie áno. Nenechal by si ujsť ponúkaný sex.

,,Tak fajn, srdiečko. Poď dnu." Odstúpil od dverí a urobil mi priestor, aby som mohla vojsť.

,,Ako mám vedieť, že dodržíš našu dohodu?" prižmúrila som oči, na čo sa mi do nich on zapozeral. Moje oči boli jedna z mála vecí, ktoré som na sebe mala rada. Boli oceánovo modré. Maisie mi ich závidela a nebola jedniná. Sabrina mi veľakrát vravela že ma raz zabije, aby si ich mohla vziať ona. Divné, áno. Už som si však zvykla.

,,Dávam ti svoje slovo. To ti bude musieť stačiť." Práve som zvádzala boj sama zo sebou. Nič iné mi neostávalo, iba veriť mu.

,,Fajn." Prešmykla som sa okolo neho a ocitla sa v priestrannej predsieni. Na vešiaku boli zavesené dve bundy a na zemi boli dva páry tenisiek. Z toho som usúdila, že buď tu má kamoša alebo je doma Max. V tej chvíli mi to však bolo jedno. Chcela som to mať čím skôr za sebou.

Obišiel ma a vydal sa nejakým smerom hlbšie do domu. Nasledovala som ho, až sme sa ocitli v obrovskej obývačke. Prešli sme popri veľkom gauči a ocitli sa na schodisku. Po dvadsiatich schodoch, počítala som ich, sme sa ocitli na druhom poschodí. Očami som napočítala päť dvier. My sme vošli do posledných dverí naľavo. Ocitli sme sa vo veľkej slabo sivej izbe s čiernym kobercom aj posteľným prádlom. Ostatný nábytok bol biely.

Musela som uznať, že na chalana má celkom dobrý vkus.

Zatvoril za nami dvere a urobil niekoľko krokov ku mne.

,,Musí ti na tvojej sestre veľmi záležať, že si schopná sa so mnou vyspať len kvôli tomu, aby som sa s ňou prestal stretávať. A to podotýkam, že si panna." Nevysmieval sa mi. Vravel to vážne. Aj by som povedala, že možno nie je až taký debil ako sa na prvý pohľad zdá, ale keďže sa so mnou chce vyspať, tak som sa za túto myšlienku hneď v hlave prefackala.

,,Záleží. A veľmi," sklopila som zrak, aby som sa nemusela pozerať do jeho očí. Bolo mi zo všetkého zle. Idem sa vyspať s devätnásťročným kreténom, len kvôli mojej sestre.

Pristúpil ku mne bližšie a moju tvár chytil do svojej ruky. Zodvihol mi hlavu, aby sa mi mohol pozrieť do očí. Na jeho tvári sa sformoval víťazný úsmev.

Kretén...

,,Toto si užijem," zašepkal tak, aby som ho počula a začal sa približovať. Keď už som si myslela že sa naše pery stretnú, zazvonil mu mobil. V tom momente sa odtiahol. Vydýchla som si. Naozaj sa mi uľavilo, aj keď som to už chcela mať za sbeou. Odstúpil odo mňa a zodvihol telefón.

,,Čo chceš?" zahučal, až so mnou trhlo.

,,Teraz nemôžem," na malú chvíľu sa na mňa pozrel, no hneď na to sa pozrel inam.

,,Fajn," zrušil hovor a mobil si strčil do zadného vrecka od čiernych skinny džínsov, ktoré mal na sebe. Chvíľu rozmýšľal.

,,Počkaj tu," povedal a odišiel z izby. Ocitla som sa v jeho izbe sama. Sama sebe som si nadávala za tú hlúposť, čo som urobila. Bože, tá moja tvrdohlavosť a myšlienka že musím za každú cenu ochraňovať ľudí, na ktorých mi záleží a hrať sa na nejakú hrdinku z nejakého debilného románu.

Zrazu som započula kroky a hneď na to do izby vstúpil Jeremy.

,,Musím odísť. Ale neboj sa, srdiečko. Ty odtiaľto dnes ako panna neodídeš," zasmial sa. Neviem či nad tým že si myslel, že povedal niečo vtipné alebo nad mojím vystrašeným a zároveň nechápavým pohľadom. No skôr, ako som sa ho stihla spýtať ako to, dopekla, myslí, do miestnosti vstúpila ďalšia osoba. Rovnako vysoká, vyšportovaná postava, akú má Jeremy. Rovnaké čierne vlasy a tmavé oči. Rovnako drzý úsmev. Ibaže bol o rok mladší ako jeho starší brat stojaci vedľa neho.

Dámy a páni, Maximilian Royal.

Maximilian RoyalWhere stories live. Discover now