Maximilian Royal

Dvadsaťjeden

,,Čo máš s Maxom?" večer mi do izby vtrhla Maisie. Práve som si lakovala nechty. Zľakla som sa, keď prudko otvorila dvere a lakom som si prešla skrz celý prst. Venovala som jej nepekný pohľad, no ona ma úplne odignorovala.

,,Čo mám s kým?"

,,Netvár sa, že nevieš. S Maxom Royalom. Evelyn s Miou vás videli bozkávať sa. Pred chvíľou mi volali," sadla si na stoličku oproti mne a skúmavo si ma prezerala.

,,Nič s ním nemám," povedala som jej a ďalej sa venovala nanášaniu bordového laku na moje nechty.

,,Hah, to určite," hoci som sa na ňu nepozerala, vedela som, že pretočila očami. Robí to stále. Aj ja to robím, no nie tak často ako Maisie.

,,Povedz mi, čo s ním máš," jej tón hlasu ma donútil zdvihnúť pohľad od mojich nechtov a zabodnúť ho do jej očí. Mala v pláne dostať to zo mňa, no to sa jej nepodarí. Nemôže zistiť, čo som urobila. Nikdy. Pozerali sme si do očí a potichu sme medzi sebou zvádzali boj.

,,Tak fajn. Nepovedz mi to. Bolí ma, že mi neveríš natoľko, aby si mi to povedala. Myslela som, že si vravíme všetko, no v poslednom čase sa mi odcudzuješ," so sklamaným výrazom v tvári sa postavila a začala odchádzať. Tento jej ťah som poznala. Citové vydieranie. No na mňa to neplatí. Na mamu keď chce, aby jej kúpila nové topánky alebo na otca, aby jej požičal auto možno áno, no na mňa nie.

,,Vieš, že to tak nie je. Ale naozaj tu nie je nič, čo by stálo za to to riešiť," uistila som ju a usmiala sa na ňu.

,,Tak fajn," porazene vydýchla a s jemným úsmevom a tým, ako mi popriala dobrú noc odišla.

.

.

.

Spolu so Sabrinou sme prechádzali chodbou na ďalšiu hodinu. Mali sme chémiu a to znamenalo ísť na opačný koniec školy. Sab mi práve rozprávala o nejakom Theovi, ktorého včera stretla v parku. Alebo to bol Tom? Neviem. Nepočúvam ju. Dnes je to Theo, zajtra je to Matt a pozajtra zasa niekto iný. Ani vy by ste ju nepočúvali.

,,No a pred tým, ako som odišla si odo mňa vypýtal číslo a povedal, že mi napíše. No už prešiel deň a stále nič. Som z toho zúfalá!" frustrovane si rukou prehrabla vlasy a zafunela. Už som jej išla odpovedať, keď sa spoza rohu vynorila nejaká postava vrazila do mňa. Veci mi popadali na zem a ja som letela za nimi.

,,Nevidíš, kam ideš?!" zavrčala som a postavila sa zo zeme.

,,Kľud, dračica, nevidel som ťa. Prepáč," Max sa zohol a začal mi zbierať veci, ktoré mi následne podal.

,,No iste," zamrmlala som a pobrala sa na odchod. Jeho prsty sa obkrútili okolo môjho zápästia a pritiahol si ma k sebe.

,,Neprovokuj. Tesno v nohaviciach mám už pri pohľade na teba a pri predstave, ako tie drzé ústa sajú môjho vtáka mám pocit, že explodujem," zašepkal mi do ucha tak, aby som to počula len ja. Zalapala som po dychu, keď sa perami obtrel o moje ucho a následne ma doň uhryzol.

,,Kurva, Olivia, ani nevieš, čo mi spôsobuješ," tentoraz znel až priam zúfalo. Nasucho som prehltla a svoje nohy donútila k pohybu. Venovala som mu posledný pohľad a z toho jeho som vedela vyčítať, ako veľmi ma chce. A neznášam sa za to, že ja jeho chcem tiež. V hlave som mala len jeho a úplne som zabudla na Sab, ktorá to celé pozorovala a teraz kráča vedľa mňa .

,,Čo to, dopekla, bolo?!" ozvala sa Sabrina, čím ma vrátila do reality.