Maximilian Royal

Tridsaťpäť

Stála som na mieste a dívala sa na tie dve osoby, ktoré stáli niekoľko metrov predo mnou. Abby sa na neho usmievala a stále mu niečo vravela. Oči mi pomaly, ale isto začínali zapĺňať slzy. A to bolo dôkazom toho že všetko, o čom som chcela presvedčiť samú seba a aj jeho, bola lož. Záležalo mi na ňom. Dostal sa mi pod kožu. No čo bolo horšie, dostal sa mi do srdca a nemohla som ho odtiať dostať. Mohla som si vravieť stále dookola, že to pravda nie je, no sama som vedela, že sa mýlim. Chcela som ho. Chcela som ho, lebo som ho ľúbila. Ľúbila som toho idiota. Toho idiota, okolo ktorého sa teraz krútila Abby Morgensterová.

Prvá slza mi stiekla po tvári a urobila som jeden krok smerom k nim. Vedela som, že sa teraz možno strápnim na plnej čiare, no musela som mu a hlavne chcela som mu ukázať, čo spôsobil. Zlomil mi srdce a pri tom som s ním ani nechodila. Nemala som na neho žiadne právo, viem, no aj tak po všetkých tých veciach, čo mi povedal, nemal by sa skrátka držať od iných dievčat ďalej?

Slzy mi máčali líca a ja som sa pomalými krokmi dostávala k nim. Bola som pár krokov od nich, keď som uvidela, ako sa ho Abby snaží pobozkať. Zastavila som sa kúsok za Maxovým chrbtom. Už som sa chystala niečo povedať, začať na neho kričať, že čo to má znamenať, keď Max zrazu Abby chytil za ruky a odtlačil ju od seba.

,,Pozri, Abby. Si fajn dievča, ale ani keby som mal v sebe niekoľko promile, tak s tebou nič mať nebudem," povedal. Ja som len stála na mieste a nechápala, čo sa deje. Snažila som sa zistiť, či som dobre počula, čo povedal. No aj cez tú hlučnú hudbu, ktorá hrala okolo nás som dokonale počula každé jedno slovo.

,,Čože? Doteraz ti to nevadilo," namietla a opäť sa na neho pokúsila zavesiť, v čom jej Max zabránil a opäť ju od seba odtisol.

,,Doteraz sme sa len rozprávali. Pozri, mám ťa rád. Si dobrá kamoška môjho najlepšieho kamoša. Ale tam to končí. Nič s tebou mať nebudem. Prepáč, ak si si doteraz myslela, že sa niečo medzi nami stane. No jediná osoba, s ktorou by som niečo mal, je Olivia. Nedokázal by som ju podviesť. Nedokázal by som jej ublížiť." Dych sa mi zasekol v krku. Naozaj práve povedal to, čo som počula? Naozaj odmietol sex s krásnou rozliezkavačkou kvôli mne? Odpoveď je áno. Urobil to. Max sa vzdal toho, že by si dnes a možno aj nasledujúce dni mohol užiť s pekným dievčaťom kvôli mne.

Chvíľu bolo ticho. Videla som, ako na neho Abby len pozerá.

,,Páni," vydýchla po chvíli.

,,Netušila som, že by Maximilianovi Royalovi mohlo nejaké dievča niekedy takto pomotať hlavu," jemne sa zasmiala a ruky, ktoré jej doteraz držal Max pustila dolu a o krok ustúpila. Nevidela som, ako sa Max zatváril, lebo bol ku mne chrbtom. No dokonale som videla, ako sa Abbin výraz zrazu zmenil na udivený.

,,Pane Bože," vydýchla. ,,Ty ju ľúbiš."

,,Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi," povedal Max a rukou si prehrabol vlasy. Abby sa chystala niečo povedať, keď sa jej pohľad zrazu stretol s tým mojim.

,,Tak sa otoč a povedz jej to do očí. Je z toho trochu vedľa," zasmiala sa a potľapkala Maxa po pleci. Potom sa otočila a odišla. Ja som stále stála na mieste a sledovala, ako sa Max otočil a stretla som sa s jeho nechápavým pohľadom. Keď ma uvidel, okamžite ku mne prišiel a chytil moju tvár do dlaní.

,,Olivia," jeho horúci dych ma pošteklil na tvári. Palcami mi začal zotierať slzy, ktoré som po celú dobu nechávala stekať po tvári.

,,Prečo plačeš?" opýtal sa ma nežným hlasom.

,,Videla som vás. Ako sa po tebe Abby cápe," povedala som a ďalšie slzy si našli cestu von. Max otvoril ústa a nasucho prehltol.

,,Nebolo to tak, ako to vyzeralo. Ja som ju-"

,,Ja viem, Max, ja viem," usmiala som sa a pohladila ho po lícach.

,,Počula som ťa," vydýchla som mu do tváre nahromadený vzduch.

,,Počula. A verím ti," môj úsmev sa ešte viac rozšíril. Max na mňa najprv len hľadel a snažil sa vstrebať a pochopiť, čo som práve povedala. Po pár sekundách sa jeho pery roztiahli do širokého úsmevu. Pritiahol si ma bližšie a pery priložil na tie moje. Jednu ruku mal stále na mojom líci, tu druhú mi obmotal okolo pása a ešte viac si ma na seba natlačil. Aj keď neviem, či to vôbec bolo možné. Po pár minútach sa odo mňa odtiahol. Hľadel mi do očí a usmieval sa na mňa s tým jeho krásnym úsmevom. Nemusel mi znova vravieť, že ma miluje. Cítila som to. Vedela. Vedela som, že tento tmavovlasý, drzý chlapec, ktorý stojí predomnou, mi patrí. Patrí mi jeho srdce. Patrí mi celý. Tak, ako som ja patrila jemu.

,,Ľúbim ťa, Max."

The end