Maximilian Royal

Sedemnásť

Ráno ma prebudili slnečné lúče, ktoré sa predrali cez záclony na pravej stene mojej izby. Hoci bol október, vonku bolo vcelku teplo a slnko sa neschovávalo za mraky sivastej farby. Občas mi pripomínali cukrovú vatu.

Porozhliadla som sa po izbe, no moje oči sa zastavili na stoličke. Pohľad na moje dlhé čierne šaty, ktoré som mala ešte pred pár hodinami oblečené mi vyčaroval úsmev na tvári. Pomalými krokmi som sa postavila z postele a došla do kúpeľne. Po tom, ako som v sprche strávila snáď celú moju mladosť, som sa pobrala dolu do kuchyne. Prekvapilo ma, keď som uvidela moju sestru sedieť za stolom s lyžicou v ústach a prázdnym jogurtom veďla časopisu, ktorý čítala.

,,Dobré ráno," pozdravila ma, na čo som sa ja zmohla len na kývnutie hlavou. Až teraz som začala rozmýšľať nad tým, kde strávila celý včerajší večer.

,,Čo pozeráš, ako keby si uvidela tetu Clarisu v plavkách?" uchechtla sa, no hneď potom nahodila znechutený výraz. Nad myšlienkou, kde som videla otcovu škaredú, protivnú a hlavne dvojtónovú staršiu sestru sa mi zdvihol žalúdok.

,,Prečo to vravíš hneď takto z rána? Chceš, aby som mala pocit, že ešte stále spím a toto je len nočná mora?" podišla som k chladničke a vybrala odtiaľ čokoládový jogurt, presne taký istý, aký jedla Maisie.

Maisie sa za mojím chrbtom len potichu smiala.

,,Ozaj. Kde si bola celý včerajší večer? Po tom, ako si ma opustila a išla na záchod si sa už nevrátila," usadila som sa oproti nej a čakala na odpoveď. Bolo vidno, že trošku znervóznela. Vedela som, že čokoľvek vypustí z úst, pravda to nebude. Maisie nevie klamať a mne už vôbec nie.

,,Bolela ma hlava. Tak som išla na vzduch a potom som ťa uvidela s Maxom, nechcela som rušiť. Na chodbe som stretla Savanah Jordanovú, tak sme sa zakecali," nervózne sa usmiala.

Pffff, to určite. Že zakecala a so Savanah.

,,So Savanah. Jordanovou. Tou Savanah Jordanovou," nadvihla som jedno obočie.

,,No áno. Sav je vlastne celkom v pohode."

Sav? Celkom v pohode?

,,Ty si si niečo dala hneď takto ráno? Alebo ti to zo všera ešte nevyprchalo?" absurdne som sa na ňu pozerala a aj chuť na ten lahodný jogurt, ktorý som doteraz držala zatvorený v ruke ma prešla.

,,Liv prestaň. Naozaj je celkom fajn." pokračovala vo svojom klamstve.

,,Ako myslíš," zamrmlala som si sama pre seba a spolu s jogurtom v ruke a lyžičkou v tej druhej som sa vydala späť do mojej izby. Nebudem jej hovoriť, že jej neverím a viem, že mi nehovorila pravdu. Že vraj sa zakecala so Sav, ktorá je celkom fajn. Ak je Savanah Jordanová v pohode, viete, čo ešte je v pohode? Podnúť si tú lyžičku, ktorú práve ponáram do jogurtu, do oka. Asi tak v pohode je aj Savanah. No keď mi nechce povedať pravdu, fajn. Nemusí mi ju povedať. Aj ja pred ňou mám tajomstvá.

Ako je napríklad Max.
A jeho bozky.
A jeho dotyky.
A slová.
Jeho celého.                                               Reakcie môjho tela pri dotyku s tým jeho.        A v neposlednom rade city, ktoré k nemu prechovávam a ktoré sú pochované niekde hlboko vo mne. Presne tie, ktoré aj musia zostať pochované.