Maximilian Royal

Dvadsaťpäť

Celým telom mi lomcoval hnev. Ruky som mala stisnuté v päsť, sánku som mala stisnutú takisto a zhlboka som dýchala. Snažila som sa upokojiť. V pravej ruke som zvierala a drtila retiazku, ktorú som pred chvíľou našla. Retiazku mojej sestry, ktorú som našla na gauči v dome Royalovcov. Hrýzla som si spodnú peru až tak, že som cítila kovovú pachuť krvi, no aj tak som zuby nepovolila. Snažila som sa v kľude sedieť a predýchať to. Chýbalo málo a niečo by som rozbila.

,,Olivia," na ruke som pocítila dotyk. Prudko som zdvihla hlavu a pohľad sa mi naskytol na tmavé oči. Presne také, aké mal jeho brat. Jeho skurvený brat, ktorý nedodržal dohodu. Maxova ruka bola stále na tej mojej a jemne ma hladil. Úplne som zabudla, že stále sedí vedľa mňa.

,,Ty si to vedel?" spýtala som sa ho.

,,Vedel si to? Že Jeremy dohodu porušil?" naliehala som. Max sa na mňa zamračil.

,,Čože to je-" začal, no skočila som mu do reči.

,,O môj bože, to snáď nie je pravda! To nie je možné, preboha! Vedel si o dohode, ktorú som mala s Jeremym. Ak sa s tebou vyspím, on sa bude od Maisie držať na dva metre ďaleko. Minimálne na dva metre! Vy ste sa na tomto dohodli?! Dohodli ste sa, že keď mi ty pomotáš hlavu, tak potom budem príliš zaneprázdnená, aby som sa starala o Maisie a o neho?! Tak to je! Toto bol váš plán! Jeremy bude aj cez našu dohodu využívať Maisie, ty sa postaráš o to, aby som im nevenovala veľkú pozornosť, aby som ťa mala plnú hlavu a ešte to bude pre teba plus, lebo budeš mať niekoho, koho budeš môcť obchytkávať a bozkávať?! To je nechutné a úbohé, ešte aj na vás, skurvených Royalovcov," kričala som a zúfalo rozhadzovala rukami. Bola som neskutočne vytočená. Ako to mohli urobiť?! Ako som mohla naletieť Jeremimu, uveriť mu, keď vravel "máš moje slovo"?! Ako som mohla naletieť Maxovi a namotať sa?!

,,Olivia. Tak to nie je. S Jeremym som nemal a ani nemám žiaden plán. Nechápem o čom tu rozprávaš," postavil sa z gauča, na ktorom doteraz sedel a podišiel ku mne. Ja som rýchlo urobila niekoľko krokov od neho a nastavila pred seba ruku, aby sa ku mne nepribližoval.

,,Ani krok! Neverím ti! Si úbožiak! Ako si to mohol urobiť?! Ako si sa so mnou mohol takto zahrávať!" kričala som, no nie len to. Slzy sa vydrali na povrch a začali mi stekať po lícach.

,,Tok to nie je, Olivia. Celý čas, všetko čo som robil, všetko čo som vravel, som myslel vážne. S tebou som to myslel vážne. Neviem, čo je to za retiazku a neviem o žiadnom pláne alebo niečom takom. Kurva, Olivia, nedokázal by som to urobiť. Nedokázal, by som sa s tebou zahrávať. S tebou nie! Už v ten deň, keď som ťa prvýkrát stretol som vedel, že ty nie si len ďalšie obyčajné dievča na jednu noc. Ani netušíš, čo so mnou robíš. Chcem s tebou tráviť čas, chcem byť pri tebe. Celý čas som všetko myslel vážne tak ako teraz. Musíš mi veriť," v jeho očiach sa tiež objavili slzy. Stál predo mnou a naliehal. Chcela som mu veriť, tak veľmi, no nemohla som.

Teda...

Chcela som? Neviem.

,,Ja nemusím nič. Iba zomrieť. A ešte zabiť tvojho skurveného brata," otočila som sa vybrala sa k dverám. Bolo mi jedno, že mám na sebe len jeho tričko. Musela som odtiaľ vypadnúť. Vzala som si z komody mobil a ešte sa otočila na Maxa, ktorý išiel za mnou.

,,A ty sa ku mne nepribližuj. Drž sa odo mňa ďalej."

,,Nehovor to. To nejde. To nemôžem," pokrútil hlavou a pristúpil bližšie. Pozerala som sa do jeho očí a ešte na chvíľu sa nimi nechala uniesť do iného sveta. Do krajšieho sveta. Na ruke som pocítila jeho dotyk. Pohladil ma po celej dĺžke, až spočinul na mojom líci.

,,Nedokážem sa od teba držať ďalej. Nedokážem to a ani nechcem," zašepkal a priblížil sa ku mne. Naše pery boli od seba vzdialené len niekoľko centimetrov. Čakal. Čakal, kým ja urobím ten jeden pohyb, aby sa naše pery spojili. No to sa nestane.

Smola, chlapče.

,,Budeš musieť," zašepkala som a nahromadený vzduch mu vydýchla do tváre. Odstúpila som a vybrala sa k dverám. Keď som sa otáčala, natiahol sa po mojej ruke, no zodvihla som ju na znak, aby sa o to ani nepokúsil. Vybehla som z domu a s plačom som sa vybrala po ulici preč. Počula som, ako kričal moje meno. Naliehavo. Ten krik mi opäť primomenul ten deň, keď sme sa spolu vyspali. Deň, keď mi Jeremy dal sľub, ktorý porušil. A presne tak, ako som sa v ten deň neotáčala, aj tentoraz som išla ďalej, ignorujúc jeho volanie môjho mena.