Maximilian Royal

Deväť

,,Č-čo tu robíš? A a-ako vieš, kde bývam?" Slová sa zo mňa drali len tak-tak. Bola som v šoku.

Ako dopekla vie, kde bývam?!

,,Od Jeremyho," mykol plecami a pohľadom si premeral celú moju postavu zahalenú iba v bielom tričku. V bielom tričku, ktoré bolo jeho. No doriti.

,,A čo tu robíš?" prestupovala som z nohy na nohu a začínala byť čoraz viac a viac nervózna.

,,Priniesol som ti tričko, ktoré si si u mňa včera zabudla," podal mi moje čierne priesvitné tričko. Ani som si nevšimla, že by niečo držal v ruke, keď som otvorila dvere. Natiahla som sa poň a vzala ho do ruky. Potom som sa okamžite stiahla do bezpečnej vzdialenosti.

,,Tak ďakujem. A ahoj," nervózne som sa zasmiala a začala zatvárať dvere. No to by nebol on, ak by sa nepokúsil zabrániť mi v tom. Vsunul medzi dvere a zárubňu nohu a tým mi znemožnil zatvoriť ich.

Pomaly si otvoril dvere a odsunul ma od nich. Vošiel a zatvoril ich za sebou. Bolo mu úplne jedno, že by som tu nemusela byť sama.

,,Pozval ťa snáď niekto dnu?" zamračila som sa na neho a založila si ruky na prsiach.

,,Prečo si včera utiekla?" ignoroval moju otázku a pristúpil bližšie. Ja som urobila krok dozadu.

,,A čo iné som mala robiť? Zostať? Chceš mi povedať že po tom, ako sa s nejakou vyspíš, tak s ňou stráviš zvyšok dňa?" absurdne som sa zasmiala.

,,Nie. Tak isto, ako si nikoho nevediem domov až do mojej izby a nenechám ju potom spať v mojej posteli," povedal a urobil ďalší krok mojím smerom. Dostal ma. Ale aj tak nechápem, čo tým chce naznačiť.

,,Ak je to všetko, tak môžeš ísť," ukázala som rukou na dvere a o krok cúvla, aby som si ho držala od seba.

,,Ešte by tu niečo bolo," pohľadom skĺzol na jeho tričko, ktoré som mala oblečené.

,,Ja som ti tvoje tričko vrátil. Teraz je rad na tebe," kývol hlavou na bielu látku pokrývajúcu moje telo.

,,Ako vieš, že je tvoje?" oipýtala som sa ho a dúfala, že si naozaj bude myslieť, že to tričko nepatrí práve jemu. No on len zdvihol obočie, hodil na mňa absurdný pohľad a nespúšťal zo mňa zrak.

Odfŕkla som si a tričko si prevliekla cez hlavu. Vystrčila som pred neho ruku s ktorou som ho držala, no on sa nemal k tomu vziať si ho odo mňa. Len sledoval moje telo odeté v červenom prádle.

Kurva.

Veď mám na sebe priesvitnú podprsenku!

Prikázala som samej sebe, aby som sa tvárila rovnako tvrdo ako dovtedy a nedala na sebe poznať, ako veľmi chcem zdrhnúť.

,,Tak chceš ho alebo nie?" spýtala som sa ho a on sa mi konečne pozrel so očí. Nahlas prehltol.

,,Nechaj si ho. Ty v ňom vyzeráš aj tak lepšie ako ja. A pre tvoje dobro, ak teda nechceš, aby sa môj vták hneď teraz ocitol v tebe, tak si ho okamžite obleč," očami opäť skĺzol na moje telo.

Pff, typický chlapi.

Tričko som si teda naspäť obliekla a prešla ku dverám na znak, aby konečne odišiel. Necítila som sa sebaisto v jeho prítomnosti. Ani trošičku.

,,Nebolí ťa nič? Po včerajšku."

,,Ako keby ťa to zaujímalo. A nespomínaj mi včerajšok," zamračila som sa.

,,Samozrejme, že ma to zaujíma. A budem ho spomínať. A vieš prečo?" pristúpil ku mne bližšie a natlačil ma na dreve za mnou.

,,Pretože to bolo to najkrajšie, čo som v živote zažil," vydýchol mi do tváre a rukou ma pohladil po líci, až prešiel na kľúčnu kosť. Tričko malo celkom veľký výstrih. Prstom prešiel po modrinke pod mojou kľúčnou kosťou a jemne sa usmial.

,,Urobíš hocičo, aby si ma dostal opäť do postele, však?" tvrdo som sa spýtala.

,,Pozri. Urobila som to kvôli mojej sestre. Dúfam, že Jeremy splní svoju časť dohody. A my dvaja na ten včerajšok zabudneme. Ty zabudneš na mňa a ja na teba. Okej?"

,,Nie," rázne pokrútil hlavou.

,,Ja na to nechcem zabudnúť. Nechcem zabudnúť na teba. Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi si mi poplietla hlavu a to ťa poznám jeden deň. Nevzdám sa. A to myslím vážne tak ako keď vravím, že moje meno je Maximilian Royal."