Maximilian Royal

Tridsaťtri

Ráno som sa prebúdzala vyspatá ako ešte nikdy. Slnečné lúče jemne prenikali pomedzi závesy na oknách mojej izby. Ospalými očami som pozorovala moju izbu, až mi zrak padol najprv na moje šaty, ktoré boli hodené na stole, na zemi vedľa stola bola moja topánka, cez stoličku bola pohodená biela košeľa, vedľa nej visela moja podprsenka-

Počkať, košeľa?!

Posadila som sa do sedu, ako keby ma zasiahol blesk. Z pravej strany postele sa na to ozvalo nesúhlasné zamraučanie. Pootočila som hlavu a pohľad sa mi naskytol na tmavovlasého chlapca, ktorý bol zababušený v perine. Až po pár sekundách mi došlo, prečo Max leží v mojej posteli. Musela som najprv predýchať to, čo sa včera stalo, až potom som bola schopná niečo robiť.

,,Max, Max," jemne som do neho štuchala prstami.

,,Max," povedala som už hlasnejším tónom, no s ním do ani nehlo.

,,Max!" skríkla som a snažila sa ho zhodiť z postele.

,,Prečo ma budíš tak skoro?" zachrapčal, no ďalej spal. Už-už som sa chystala na neho opäť skríknuť, keď si okolo mňa omotal ruky a stiahol si ma do náručia. Objímal ma rukami a tvár mal zababušenú v mojich vlasoch.

,,Max, pusti ma!" začala som sa metať za účelom dostať sa z jeho zovretia.

,,Nie," toto ma naštvalo. Teda ja už som naštvaná bola, no týmto ešte prilial olej do ohňa.

,,Max, okamžite ma pusti, ja to myslím vážne!" vravela som takým nepríjemným tónom, akým sa nerozprávam ani so Savanah a to je už čo povedať. Tento tón ho naozaj donútil pustiť ma. Okamžite som sa od neho odtiahla a zliezla z postele. Našťatie som si včas uvedomila, že som nahá a tak som si perinu obkrútila okolo tela. Max tak zostal ležať na posteli celkom nahý. Nastavila som ruku pred seba, aby som si zakryla pohľad na jeho rozkrok, čo u Maxa vyvovalo jemnú vlnu smiechu. Vytiahol sa na lakte a pozeral sa na mňa ospalými očami. Vlasy mal rozhádzané na každú stranu a vyzeral tak kurevsky dobre, že som mala čo robiť, aby som sa na neho opäť nevrhla.

,,Prečo sa zakrývaš, keď som ťa nahú videl niekoľko krát," skenoval ma pohľadom od hlavy po päťy. Ten pohľad vo mne vyvolal zimomriavky, nohy a ruky sa mi triasli. Bola som nervózna z jeho pohľadu. Z neho celého a hlavne zo spomienok na predošlú noc, ktoré mi výrili hlavou.

,,A prečo sa mi nechceš pozrieť na vtáka, keď si ho videla včera a ešte si sa ho aj dotýkala," nechápavo si ma premeral, no stále sa usmieval.

,,Ja,ehm...," rozhodla som sa ignorovať to, čo práve povedal a snažila sa nájsť tie správne slová, aby som mu povedala to, čo som sa chystala povedať. Pretože akokoľvek veľmi som mu chcela povedať že chcem, aby so mnou ostal ležať v posteli už navždy, povedať mu, čo všetko mi spôsobuje jeho prítomnosť, nemohla som. Zasa sa vo mne objavili pochybnosti ohľadom faktu, že sa so mnou len zahrával. Hľadela som mu do očí a dlho sa prekonávala k tomu, aby som mu povedala to, čo som mala na jazyku.

,,Odíď, Max," tie slová sa mi z úst vypúšťali ťažko. Nechcela som, aby odišiel, no nemohol ostať. Ten pocit vo mne, ktorý ma stále, aj po tom všetkom nútil neveriť mu, ma zožieral. Bol vo mne, či som chcela alebo nie.

,,Čože?" opýtal sa a sadol si na posteli tak, že mu nohy viseli dole. Odvrátila som pohľad, pretože opäť som ním zavadila o jeho prirodzenie. On to však zrejme neriešil.

,,Odíď, Max. Mal si odísť už večer. Prečo si neodišiel! Vlastne si mal odísť, už vtedy, keď si ma doviezol domov. Do riti! To všetko, čo sa včera stalo sa vôbec stať nemalo," už som začínala byť zúfalá, až teraz mi naozaj začínalo dochádzať, že opäť som dovolila, aby si vzal viac zo mňa a z môjho srdca. V očiach ma začínali štípať slzy, ktoré som nechala stekať po lícach. Max sa postavil z postele a chcel urobiť krok ku mne. Vôbec mu neprekážalo, že je celkom nahý a aj ja som sa tento fakt pokúšala nevnímať.

,,Nie, Max, nepribližuj sa," vystrela som ruku pred seba na znak, že nech sa neopováži priblížiť sa. Videla som tú bolesť v jeho očiach.

,,Prečo si mi musel vojsť do života?! Prečo?! Prečo si sa skrátka nerozhodol zabudnúť na ten prekliaty deň a zároveň aj na mňa. Prečo si uzavrel tú dohodu s Jeremym a prečo si sa so mnou zahrával! Prečo, Max, Prečo?!" plakala som a nariekala. Tak veľmi som toho chlapca chcela, túžila som po ňom, ako po nikom inom. Aby sme si mohli včerajšiu noc zopakovať a potom ešte raz a ešte raz...

Max sa aj napriek mojim protestom dostal až úplne ku mne a natlačil ma na stenu. Prstami mi zotieral slzy a hladkal ma po lícach.

,,Olivia," oslovil ma, čo ma donútilo otvoriť oči, ktoré som mala zatvorené. Jeho tmavé oči sa upierali do tých mojich uslzených. Bola v nich toľká neha a ďalšie pocity, ktoré som rozoznať nevedela. No bola v nich aj prosba. Prosil ma, aby som mu verila.

,,Deň, keď si vstúpila do môjho domu, deň, keď som ťa spoznal, sa stal tým najšťastnejším dňom môjho života. Tak neskutočne si mi pomotala hlavu a dostala si sa mi pod kožu, že to ani ja sám nechápem. Tak rýchlo si si vybojovala miesto v mojom srdci. Ukradla si mi ho a to sa nepodarilo nikomu inému. Som hajzel. Som kretén. Som kurevník, ktorému sa vraj nedá veriť. Vyviedol som toho veľa, otec ma musel vyťahovať z množstva sračiek. Ale doriti! Tentoraz som v takej sračke, z ktorej by ma ani ten najlepší tým otcových právnikov nedostal. A to preto, lebo sa z nej nechcem dostať. Som v tom až po uši, dopekla. Milujem ťa, Olivia. Tak, ako nikdy nikoho. Viem, že mi neveríš, odmietaš mi veriť. Ale ja prisahám, že som nemal a ani nemám žiadnu dohodu s Jerom, ani s nikým iným. Prisahám, že urobím všetko preto, aby si mi mohla dôverovať. Dokážem ti, že všetko som myslel vážne. Každé jedno slovo, ktoré som kedy vypustil z úst. Dokážem ti, že mi na tebe záleží. Len ma musíš nechať, aby som ti to dokázal. Musíš mi dovoliť sa k tebe priblížiť. Neodháňať ma od seba. Viem, že všetko, čo k tebe cítim je vzájomné. Tak dovoľ, aby tie city vyšli napovrch."