Maximilian Royal

Dvanásť

Prechádzam školskými chodbami, tak ako každú stredu. Tentokrát však sama. Sabrina mi písala, že má teplotu, tak nepríde do školy do konca týždňa. To znamená, že tento ústav budem musieť prežiť nasledujúce tri dni sama. Momentálne som sa konečne pretlačila davom ľudí a vybrala zo skrinky úbor na telesnú. So znudeným výrazom som zabuchla skrinku až príliš silno, čo vydalo vážne hlasný zvuk, no nikto tomu nevenoval pozornosť. Každý bol ponorený do svojich rozhovorov, prechádzal cez chodbu rýchlym krokom snažiac dostať sa na hodinu, ktorá začína za menej ako päť minút alebo si navzájom s niekym vymieňali sliny a nezaujímalo ich, že tu majú dosť veľké publikum.

Pomalým krokom som sa došuchtala do šatne, kde už boli všetky dievčatá takmer hotové, len ja som ešte bola v koženej bordovej sukni a čiernom priesvitnom tričku, spod ktorého vykukoval čierny bralet. Myšlienky mi utiekli ku dňu, keď som sa vyspala s Maxom. Tiež som vtedy mala čierne priesvitné tričko. Zatrepala som hlavou, aby som zahnala myšlienky na Maxa a rýchlo sa prezliekla. Potom som nasledovala spolužiačky na vonkajší dvor. Profesorka nám dala behať kolá, čím mi totálne pokazila, už pred tým zničenú náladu.

,,Hej, Liv! Nevieš, čo tú robia tretiaci?" ozvalo sa vedľa mňa. Pozrela som sa na Katie, moju spolužiačku. Je celkom fajn, no veľmi sa nebavíme. Nasledovala som jej pohľad na tretiakov, ktorí práve prichádzali k futbalovému ihrisku. Pohľadom som hľadala jednu dotyčnú osobu, ktorú som po malej chvíli našla. Išiel medzi poslednými, vedľa Parkera. Parker bol Maisin kamoš, niekedy sa s ním dosť často bavila, čím som ho poznala aj ja a dalo by sa povedať, že aj my dvaja sme boli kamaráti. Preto ho poznám. Je to vcelku zlatý chalan.

,,Netuším."

,,V každom prípade," postavila sa predo mňa, aby upútala moju pozornosť. Prestala som sledovať Maxa, ktorý sa práve na niečom smial a pozrela som sa na Katie. ,,dávaj si pozor. Tie legíny, čo máš na sebe priťahujú dosť veľkú pozornosť. Alebo to bude tvoja postava v nich?" zasmiala sa. Nijako som na to nereagovala a tak ma len schytila za ruku a začala so mnou utekať. Bežali sme vedľa seba a obe sme sa potichu modlili, aby táto hodina už skončila. Teda ja som sa modlila určite. Očkom som sa sem-tam pozrela na Maxa. Nepozeral sa na mňa. Buď si ma nevšimol alebo ho skrátka nezaujímam.

Práve sme bežali okolo chalanov, ktorí hrali futbal, keď sa k nám dokotúľala lopta. Ozval sa chlapčenský krik, že po ňu má niekto ísť. Zastala som a podišla k nej. Katie sa zastavila a čakala na mňa. Zodvihla som ju a otočila sa, že im ju idem hodiť, keď sa predo mnou zjavila vysoká postava.

Prečo práve on?! Nemohol po tú loptu ísť niekto iný?!

,,Olivia, vydýchol. Bol prekvapený, takže si ma predtým nevšimol.

,,Nevšimol som si, že aj ty si tu," stál na mieste a sledoval ma. Očami zišiel hore-dolu po mojom tele a jazykom si prešiel po spodnej pere. Iba som nad tým pretočila očami.

,,Vaša lopta," hodila som ju po ňom. Nie jemne, tak aby ju mohol chytiť. Naozaj som ju po ňom hodila. S malými ťažkosťami sa mu ju podarilo chytiť, keďže to rozhodne nečakal. Všimla som si, že ide niečo povedať, keď som sa otočila, schytila Katie a začala utekať ďalej.

,,Si neskutočná," začula som za sebou. Neotáčala som sa, ani som neodpovedala. Katie sa na mňa pozerala pohľadom, akoby chcela povedať, "čo to, sakra, malo znamenať", no zostala ticho. Ak by sa ma to opýtala, aj tak by som jej nič nepovedala.