Maximilian Royal

Dvadsaťtri

Nevedela som, kam ideme. Max šoféroval rýchlo, videla som na ňom, aký vytočený bol. Slzy mi už netiekli, no bolo mi zo seba zle. Stále som cítila jeho dotyky, bozky. Max ma po celú cestu držal za ruku a vravel mi ukľudňujúce slová. Sem tam mi venoval bozk na líce alebo do vlasov.

Keď auto zabrzdilo, uvidela som veľký biely dom, v ktorom už som mala tú česť byť. Max ma opäť vzal do náruče a prešiel so mnou k dverám. Boli zamknuté, z toho som si vyvodila, že nikto nie je doma. So mnou v náručí došiel až do jeho izby a tam ma posadil na posteľ. Kľakol si predo mňa a pozoroval moju tvár. Jednu jeho ruku položil na moje koleno a jemne ma hladil. Pod jeho horúcim dotykom som sa jemne zatriasla. S druhou rukou mi chytil bradu a zdvihol mi hlavu tak, aby som sa mu pozerala do očí. Navzájom sme sa vpíjalo do očí toho druhého. Do tých mojich sa opäť natlačili slzy pri spomienke na to, čo sa stalo pred necelou pol hodinou. Neviem, čo by sa stalo, ak by tam neprišiel.

,,Neplač, maličká. Som tu. Už ti nikto neublíži. Sľubujem," vtiahol ma do objatia a rukou ma jemne hladil po vlasoch a chrbte.

,,Ďakujem," zašepkala som mu do ucha, na čo ma objal ešte tuhšie.

,,M-môžem sa osprchovať? Stále ho na sebe cítim," spýtala som sa ho, keď sa odo mňa odtiahol. Rukou som si prešla po krku, kde som ešte stále cítila zvyšky McRingových nechutných bozkov. Po jeho prikývnutí som s ním bok po boku vošla do kúpeľne. Bola veľká biela s krémovými kachličkami. Max zatvoril dvere, oprel sa o ne a založil si ruky na hrudi. Jeho oči boli zabodnuté do tých mojich. Inokedy by som ho odtiaľ vyhodila, no teraz som bola rada, že je tu. Bola som rada za jeho prítomnosť, ktorou mi dával pocit bezpečia.

Sledovala som samú seba v zrkadle, ako si sťahujem tričko. Na rukách som až teraz zbadala otlačky jeho prsov, ktoré vznikli vtedy, keď ma ťahal. Na krku pomaly, ale isto dostávali farbu cucfleky, ktoré mi McRing urobil. Boli tri. Ruka mi samovoľne vyletela ku krku. Na dotyk to bolelo, no aj taka som si tie modrinky chcela zoškrabať. Chcela som ich dostať preč z môjho tela. Popri tom som aj zabudla na Maxa, ktorý ma celý čas pozoroval. Spomenula som si na neho, až keď mi jeho teplá dlaň chytila ruku na krku a pomaly mi ju vrátila späť k telu. Cítila som sa špinavá, nechutná. Bolo mi zle zo samej seba.

Max si ma jemne otočil k sebe a tvár mi nasmeroval k tej jeho. Očami ma presviedčal, že všetko čo si myslím, nie je pravda. Rukami mi držal líca a náruživo mi hľadel do očí.

,,Si krásna," hovoril to tak presvedčene. Aj cez to, že som vedela, že nevraví pravdu, uverila som mu. Venoval mi bozk na čelo a jeho ruky pristáli na leme jeho nahavíc, ktoré si rýchlo stiahol dolu. Ocitol sa predo mnou len v boxerkách.

,,Veríš mi?" spýtal sa ma. Nevedela som, či mieri na vetu, ktorú pred chvíľou povedal alebo na to, že nič na mňa neskúsi alebo na to, že ma ochráni a už mi nikto nikdy neublíži.

,,Áno," tak znela moja odpoveď. Venoval mi jeden z jeho jemných úprimných a dokonalých úsmevov.

Bola to pravda. Verila som mu. V tom momente áno.

Všetko robil tak pomaly, s nehou.

Stále sa mi pozeral do očí a nemal narážky na moje telo. Ani keď mi dával dolu podprsenku, ani keď mi sťahoval nohavičky, ani keď so mnou vošiel do sprchy, ani keď mi sprchový gél rozotieral po celom tele, ani keď ma umýval. Celý čas mlčal. Nemusel mi vravieť, že sa nemám báť, že on mi neublíži. Nemusel mi vravieť, aká som nádherná. Nemusel ma ani presviedčať o tom, že ma určite nemá len na jedno. Donútila som sa nemyslieť na všetky ostatné dievčatá, ktoré s ním v tejto sprche boli predomnou. V tej chvíľi som nemyslela na McRinga, Jeremyho, moju sestru. Bol tu iba Max. Donútila som sa myslieť len na neho a veriť mu. Nechať sa ním uniesť do sveta, kde môžme všetko. Apsoň na chvíľu.