Maximilian Royal

Osem

Domov som prišla práve na večeru. Mama ma privítala s úsmevom na perách a bozkom na líce, otec bozkom na čelo. Maisie sedela v obývačke a sledovala nejakú show v televízii. Prisadla som si k nej a jednou rukou ju objala okolo pliec. Oprela si hlavu o moje rameno a len tak sme tam sedeli.

,,Splnila som svoj sľub," prehovorila som potichu, tak aby ma rodičia v kuchyni nepočuli.

,,Čože?" nechápavo sa na mňa pozrela.

,,Jeremy ti dá pokoj. Vybavila som to."

,,Naozaj? Ako?" otočila sa na mňa a očami sa zabodla do tých mojich. Z jej pohľadu ani hlasu som nemohla vyčítať nič. Myslela som si, že sa bude viac, čo ja viem, tešiť? Že sa jej uľaví keď jej poviem, že ten kretén sa k nej už viac nepriblíži? No z jej hlasu nebolo počuť ani jedno, ani druhé.

,,To je jedno. Hlavná vec je, že ti dá pokoj," postavila som sa z gauča a namierila si to do kuchyne.

,,Čo si urobila?" zjavila sa vedľa mňa a sadla si na stoličku po mojej pravici.

,,Nič hrozné," zaklamala som. Dala som Maxovi niečo, čo som si chcela nechať pre niekoho, koho budem milovať.

,,Určite?"

,,Určite," ubezpečila som ju, aj keď moje vnútro kričalo, plakalo. Mais do mňa viac nerýpala. Vedela, že by som jej to aj tak nepovedala.

Aj keď som sa však snažila akokoľvek nahovoriť si, že som to urobila len kvôli Mais, pravda to celkom nebola. Neľutujem to. Teda nie úplne. Max Royal je Max Royal. A ja som Olivia Emersonová. Vždy robím všetko naopak.

.
.
.

,,Zlatko, ideme k starkej. Vstávaj," vtrhla mi do izby mama.

,,Mami, je nedeľa. Prečo ma nenecháš spať?!" zakňučala som a hlavu zaborila do vankúša.

,,Ja viem, ale ideme k starkej. Tak si pohni," sladko sa usmiala, no ja som jej úsmev neoplatila.

,,Je mi zle. Musím tam ísť?" pozrela som sa na ňu a dúfala, že odpovie nie. Nebola pravda, že by mi bolo zle. Ale chcela som skrátka stráviť tento deň zavretá doma. Sama. S myšlienkami na Maxa Royala.

,,Bolí ťa niečo?" podišla ku mne a sadla si ma posteľ.

,,Nie, len sa necítim dobre," zaklamala som znovu. Nerada jej klamem, ale nenechala by ma doma, ak by som jej povedala, že sa mi tam len nechce ísť.

,,Tak fajn, oddýchni si. Vrátime sa večer. Ľúbim ťa," dala mi bozk na čelo a pobrala sa preč. O dvadsať minút, už som bola doma sama. Postavila som sa z postele a prešla do kúpeľne. Pozrela som sa na seba do zrkadla. Mala som na sebe bralet zo včera, nohavičky zo včera a Maxove tričko. Včera som bola taká unavená, že som sa vykašľala na sprchu, aj na pyžamo a išla spať.

Rukou som si prehrabla moje blonďavé vlasy. Prstom som si prechádzala po perách, na ktorých som ešte stále cítila tie Maxove. Nos som zaborila do jemnej látky trička a vdychovala jeho vôňu. Zhodila som ho zo seba a pozerala sa na svoj odraz len v spodnom prádle. Zamerala som sa na miesto pri pravom ramienku od podprsenky. Týčila sa tam malá modrinka. Pamiatka na Maxove bozky. Na naše spoločné chvíle a momenty. Na prvé a zároveň posledné spoločné chvíle strávené s ním.

Zobliekla som si posledné kusy oblečenia a vliezla do sprchy. Vzala som vanilkový sprchový gél a naniesla ho na celé moje telo. Počas toho som si vybavila všetky Maxove dotyky, keď mi rukami prechádzal po tele a ja som si to užívala.

Na vlasy som si naniesla jahodový šampón a potom všetko zmyla. Sprchový gél, šampón a aj všetky Maxove dotyky a bozky. Zmyla som zo seba celého Maxa. Teda aspoň som si to myslela. Keď som sa zabalila do osušky, opäť ma zalialo teplo. Opäť som ho na sebe cítila.

Vlasy som si zakrútila do uteráka a s osuškou okolo tela som sa pobrala do izby. Vybrala som si čisté červené nohavičky a pohodlnú priesvitnú podprsenku v rovnakej farbe. Aj tak budem celý deň sama doma. Rozmýšľala som, čo si dať na vrch. Skôr ako som si stihla uvedomiť, čo robím sa moje nohy rozpohybovali a skončila som v kúpeľni. Zodvihla som Maxovo tričko zo zeme a obliekla som si ho. Opäť tá známa úžasná vôňa. Osušku aj uterák z vlasov som zavesila na topenie a pobrala sa dole. V teplých papučiach a s mobilom v ruke som došla do kuchyne a uvarila si čaj. S čajom a ovsenou kašou v druhej ruke som sa pobrala do obývačky. Zapla som televízor a vychutnávala si raňajky a kľud.

Kľud bol až dovtedy, kým sa domom neozval zvonček. S prekrútením očami som sa postavila z gauča a podišla ku vchodovými dverám. V zrkadle vedľa komody som skontrolovala svoj zovňajšok. Nijaká sláva. Vlasy som mala stále mokré a spopod Maxovho bieleho trička, ktoré mi siahalo do polovice stehien presvitalo moje čipkované, červené spodné prádlo. Len som nad tým mykla plecami. Možno to je iba suseda, ktorej chýba nejaká surovina do koláča, ako je u nej zvykom.

Rukou som nahmatala kľúč a dvakrát ním otočila doprava. Kľučku som stisla a tým sa dvere otvorili. No keď som uvidela, kto tam stojí želala som si, aby som tie dvere nikdy neotvorila.