[UN]FAIR GAME- h.t. /sk/

-9-

,,Ty niekam ideš?" Opýtal sa otec keď Leo odchádzal.

,,Hej" povedal so smiechom a pozrel naňho.

,,Prečo si nič nepovedal?" Opýtal sa nahnevane.

,,Pretože som to tiež nevedel" odpovedal.

,,Leo nemôžeš chodiť von takto bez dovolenia" povedal otec.

,,Mám šestnásť" pozdvihol obočie.

,,Áno veď práve, že máš šestnásť" povedal.

,,Otec, neboj sa prosím ťa" povedal.

,,Ak by som sa neopýtal ani by si sa neobťažoval niečo povedať" povedal otec nahnevane.

,,Povedal by som niečo" povedal Leo a obliekol si bundu.

,,Kam vlastne ideš?" Opýtal sa.

,,Za kamarátmi" pretočil očami ,,Čaute" povedal a už ho nebolo.

,,Ešte, že ty si dobré dievča Nella" povedal otec a sadol si vedľa mňa a mami. Je piatok večer a ja sedím doma v pyžame, vyzerám hrozne, čítam knihu a som s rodičmi.

Môže to byť ešte smutnejšie?

,,Mhm" nútene som sa usmiala a potom sa opäť ponorila do hlbín čítania Williama Shakespeara.

Rómeo a Júlia.

Aká jednoduchá a pritom tak silná láska dvoch mladých ľudí, ktorým to rodiny nedovolili kvôli dávnemu a možno už aj zabudnutému konfliktu.
Capulletovci zabili Montekovcom kravu. Montekovci tak zabili Capulletovcom celé stádo oviec.
Capulletovci na seba nenechali dlho čakať a Montekovcom zabili človeka.
A takto sa to tiahlo dlho, až sa dopracovali k ich mladým deťom, ktoré sa do seba tak bezhlavo zamilovali a jediné čo chceli bolo byť spolu pokiaľ ich smrť nerozdelí. Povieme si, jasné, ak sa dvaja milujú, nič im nemôže ich lásku prekaziť. Prosté a jednoduché, no zároveň tak dramatizujúce a sentimentálne.

Z mojich myšlienkových pochodov ma vytrhlo mobilné zvonenie môjho telefónu. Pozrela som sa na obrazovku a zistila, že je už polnoc. Bože, začítala som sa do toho až príliš. Nemôžem si pomôcť. Shakespear je môj obľúbený spisovateľ, tak ako aj obdobie v ktorom žil. Renesancia a humanizmus sú moje obľúbené obdobia spisovateľov.

Volal mi Leo. On ešte nie je doma? To ma podrž, rodičia budú zúriť ak sa to dozvedia ,,Áno?" Ozvala som sa do telefónu.

,,Nella?" Počula som hlas na druhej strane telefónu, ktorý patril mojmu bratovi. Opitému bratovi..

,,Si opitý?" Opýtala som sa potichu aby ma rodičia nezapočuli a pretočila očami.

,,Čo? Niee" zasmial sa podnapito ,,Počúvaj, môžeš po mňa prísť? Som trocha indisponovaný"

,,Kde si?" Opýtala som sa.

,,Neviem, na párty u kamaráta" zasmial sa ,,Musím končiť, tak sa uvidíme keď prídeš" povedal.

,,Počkaj Leo nezavesuj, musíš mi povedať kde si inak to nezistim" povedala som no to už sa mi neozýval.
On mi to položil.
Do čerta.

Naozaj skvelá situácia. Absolutne netuším kde tá párty akože je, no idem poňho.
Bomba. Fakt úžasné.
Fajn Nella premýšľaj, možno ti niekto nejakú párty spomínal.
Nie nikto.
Ale videla som na instagrame Nicolasove story, ak nebude tam, tak naozaj neviem.

Rýchlo som si obliekla jeansy, obyčajne biele tenisky a môj dlhý hnedý kabát. Vyzerala som strašne a dúfala, že tam nikoho známeho kto by ma spoznal, nestretnem. To by bol fakt trapas, moje vlasy sú v drdole a vyzerajú strašne. Aj keď očividne sa moje obavy naplnia keďže idem k Nicolasovi domov. Cítim sa naozaj obľúbená, každý piatok som na inej párty. Páni.