-42-

3.8K 79 7
                                    

(Leo👆🏻)

Vošla som do otcovej kancelárie a pozrela na otca, krorý stál pri jeho presklenej stene z ktorej mal výhľad na Temžu a Londýnske oko.
Mal na sebe jeho uniformu a tváril sa hrozivo.

,,Kde si bola tak dlho?" Opýtal sa prísne.

,,Opýtaj sa tých dvoch, ktorých si po mňa poslal" pretočila som očami nahnevane.

,,Ako to myslíš?" Opýtal sa.

,,Chceli prehľadávať Patricka, vraj sa na ich ulici našli nejaké drogy, tak majú právo na to prehľadávať ich" pretočila som očami.

,,O tom nič neviem" povedal otec a pozrel sa na nejaké papiere na jeho stole.

,,Oni tvrdili opak"

,,Nie, žiaden záznam o tom nie je" povedal otec a ja som zvráštila obočie.
Tak o čo im potom ide?

,,Nerozumiem tomu" povedala som.

,,Nella" otec pozdvihol obočie ,,Edgar a Alex sú údajne homosexuály, asi sa im Patrick páčil"

,,Preboha" naplo ma z predstavy a pretočila som očami.

,,Tak a teraz už dosť o tom, tu pri mame a Biance čaká pán Roberts, pôjdem za ním s tebou, ale potom ťa s ním necháme osamote aby ste sa mohli v pokoji porozprávať" začal otec a ja som sa postavila z koženého kresla.

,,Musíš mu dokázať, že ty si tá, ktorú hľadá, ty si tá, ktorú na Oxforde potrebujú" povedal otec a otvoril mi dvere do matkinej kancelárie.

Mama sedela za svojim stolom v žlto-čiernych  šatách pod kolená, ktoré obťahovali jej postavu. Dlhé, čierne, nafarbené vlasy mala rozpustené a siahali jej po ramená. Na nohách mala lodičky z brúsenej kože čiernej farby, nanesený mala dokonalý make-up a na perách mala svetlo hnedý rúž. Na jednej ruke mala strieborné hodinky a na tej druhej náramok pandora s rôznymi guličkami.

Bola nepochybne veľmi krásna a vždy som obdivovala ako je možné, že môže vyzerať tak skvele zakaždým. Otehotnela so mnou keď mala iba devätnásť, otec vtedy nastupoval do policajného zboru a o desať rokov na to sa stal policajným prezidentom Anglicka.

Matka vždy trvala na tom aby som vyzerala ako topmodelka z každého uhla. Už ako malé dieťa v škôlke som musela každý deň vždy nosievať sukne alebo šaty.
Keď som v puberte pribrala na váhe, matka to nikdy nepovedala nahlas, no vždy som si myslela, že sa za mňa kvôli tomu hanbila.

Oproti matke sedela jej kolegyňa Bianca. Bola to žena v jej veku, možno trocha mladšia no bola to Afroameričanka. Bola veľmi milá..

Porozhliadla som sa po jej kancelárii a na pohovke uvidela sedieť muža v strednom veku. Na sebe mal nohavice, sako a modrú košeľu. Ruku mal vystretú pozdĺž pohovky a v ruke držal svoj telefón. Pred sebou mal na stolíku kávu, ktorú mu očividne urobila Bianca.
Vyzeral byť veľmi nóbl a elegantný. Taktiež však vyzeral povýšenecky..

,,Tak čo? Si pripravená? Môžme ísť na to?" Opýtala sa mama, ktorá k nám pribehla a dlaňami si pohladila šaty. Pozrela na otca, ktorý na ňu zamilovane a povzbudivo pozrel. Potom sa obaja pozreli na mňa.

Pripravená?

Nie, nie nie som pripravená.
Mám chuť kričať, plakať a nadávať mojim rodičom za to čo mi urobili. Za to, ako so mnou zaobchádzajú. Akoby som bola bábka na šnúrkach a čakala za ktorú otec alebo mama potiahne tentoraz.

S pravou nohou som vykročila za otcom a matkou, ktorí šli predo mnou ,,Simon? Dovoľte, aby som Vám predstavil moju dcéru" povedal otec a otočil sa ku mne.

[UN]FAIR GAME- h.t. /sk/Où les histoires vivent. Découvrez maintenant