[UN]FAIR GAME- h.t. /sk/

-58-

🥀

Ruky zodvihol nad hlavu a rozosmial sa zatiaľčo všetci prítomný skandovali jeho meno. Tváril sa tak arogantne, namyslene a prefíkane. Jeho lyšiacky úsmev svedčil o tom, že si viac užíva to, že druhý tím prehral ako to, že ten jeho priviedol k výhre.

,,Patrick, Patrick, Patrick" ľudia akoby boli závislí na tom uctievať ho.

,,Je fakt úžasný" prehovorila Sarah a pozrela sa smerom na ihrisko kam všetci hľadeli. Špeciálne na číslo šestnásť..

,,Áno je veľmi dobrý" povedala Lauren.

Pozerala som sa rovnako ako moje tri najlepšie kamarátky dole a Patricka si z každej strany obhliadala. Bol ozaj veľmi príťažlivý no bolo na prvý pohľad jasné, že na ňom majú oči tak isto aj všetky ostatné prítomné tvory ženského pohlavia.

Zasmial sa čím ukázal biele perly a prehrabol si vlasy.

Bolo mi jasné, že niekto ako je Patrick Smith o mojej existencii ani nevie, no nečudovala som sa. Bola som v prvom ročníku a okrem Bena som nikoho staršieho nepoznala. Stále som bola mierne vykoľajená z predošlých mesiacov môjho života a moje sebevedomie bolo na bode mrazu.

,,Je to obyčajný idiot" povedala Tamara.
Ako vždy mala jazyk rozviazaný na plné obrátky.

,,Odkiaľ to tak môžeš vedieť?" Zasmiala sa Lauren.

,,Nevidíte ho? Nedovidí si na koniec nosa" povedala.

,,Má na to právo, vyzerá ako dokonalý anjel" povedala Lauren a jemne naklonila hlavu do boku.

,,Nebuďte slepé, som si istá, že naňho zmeníte názor hneď potom ako ho budete počuť rozprávať. Podľa mňa sa debilom už narodil"

,,To predsa nemôžeš vedieť presne" zasmiala som sa. Musela som sa Patricka Smitha zastať. Nepoznala som ho a nikdy nebola v blízkosti viac ako pätnásť metrov. Videla som ho len z diaľky kedy bol s jeho kamarátmi a všetky na ňom šli oči nechať. Niektorý vraveli, že je to idiot ale ja som to povedať nechela. Nie dovtedy kým ho nebudem poznať osobne, nesúď knihu podľa obalu.

DORAZILI SME DO domu Nicolasa Mortona.
Ak by ma Ben nepozval nedostali by sme sa sem. Prvákov očividne nikto nikde nechce, a asi špeciálne nie na koniec roka. Nevedela som, že robí predsilvestrovskú oslavu.

,,Zapácha to tu" pokrčila som nosom keď som sa snažila prekričať hlasnú hubu na chodbe.

,,Myslíte, že je tu nejaký material na svadbu?" Sarah otáčala hlavu za každým jedným chlapom.

,,Sarah máš šestnásť"

,,Veď práve, že ja už mám šestnásť" povedala nahnevane a vďakabohu už nemusela kričať. Zatiaľčo ja som sa obzerala po okolí a hľadala obývačku kde som sa mala stretnúť s Benom Sarah začala hovoriť o svadbe ,,moja prababka mala v šestnástich rokoch už moju babku" povedala Sarah a pretočila očami.

,,Nella" započula som odniekaľ moje meno ,,tak tu si, kde si bola? Čakám ťa už asi hodinu" povedal Ben a ja som pozdvihla jedno obočie.

,,Volal si mi pred pol hodinou" zasmiala som sa a Ben ma chytil za ruky aby ma pritiahol k nemu bližšie a objal ma. Pocítila som z neho alkohol a zasmiala sa.