[UN]FAIR GAME- h.t. /sk/

-19-

,,Nella zaber s tými rukami dnes si, ako zdochnutá" kričal po mne môj tréner pán Anderson. Bol to dobrý tréner a mala som ho veľmi rada. Páčilo sa mi, aký je prísny a vtipný zároveň. Mal rešpekt a všetci ho priam zbožňovali za jeho humor.

Odrazila som sa od okraju plaveckého bazéna a plávala rýchlejšie. Neviem prečo no dnes mi to nejde. Som príliš stuhnutá a nedokážem si ani užívať moje najmilšie plávanie.

Premýšľam nad Patrickom. Odkedy som mu vtedy v posteli -čo znie mimochodom maximálne zvláštne- povedala, že sme kamaráti ani sa ma nedotkol. Chová sa ku mne odmerane. Nie. Chová sa, ako keby som mu ublížila, chová sa ako keby som mu povedala niečo zlé, ako keby som ja bola tá zlá. Priveľmi so mnou nekomunikuje, iba vtedy keď je to nutné. Netrávime spolu žiaden čas a vlastne si ma ani príliš nevšíma. Párkrát za deň ho zaregistrujem v škole a pristihnem sa, ako ho vždy pozorujem.

Ani neviem kedy a už mám oči na jeho vypracovanej postave, plných srdcovitých perách, jeho dokonalej tvári alebo mu niekdy pozriem aj do očí. Vtedy si to všimne a pozrie na mňa no to už rýchlo odvrátim zrak a tvárim sa, že nič z toho sa nestalo.

Vidí ma, je vedľa mňa, počuje ma no nič neurobí. Iba tak stojí a hľadí na mňa. Občas mi odpovie na niečo čo sa ho opýtam no väčšinou sa odo mňa drží ďalej.

Odbila som ho od seba? Už so mnou nechce nič mať? Je to moja vina? Sama som mu predsa povedala, že sme iba priatelia a mali by sme sa zdržať intimností.
No fajn, nepovedala som mu to presne takto ale myslela som to tak? Preboha som tak príšerne nerozhodná.

,,Čo je Nella? Nesústredíš sa. Vieš, že to je pri plávaní najpodstatnejšie" povedal pán Anderson, krstným menom Harold.

,,Ja viem, mrzí ma to. To tá škola, mám toho priveľa a neviem čo skôr, tak nad tým uvažujem" povedala som.

Neklamala som tak úplne, sčasti to bola pravda.
No prevažná väčšina mňa cítila iba úzkosť z toho, že Patrick sa ma už týždeň ani nedotkol a sotva so mnou prehovoril.

,,Musíš sa vschopiť Nella, takto to ďalej nejde rozumieš? Musíš sa dať do poriadku a uvedomiť si svoje priority. Viem, že škola je dôležitá, ale si skvelá plavkyňa, bola by škoda keby si na plávanie zanevrela" povedal a povzbudzujúco sa na mňa usmial.

,,Prepáčte pán Anderson, pokusím sa to napraviť a už sa to nebude opakovať" povedala som a pokúsila sa o úsmev.

,,To dúfam Nella, hovoril som s tvojim otcom. Vravel aký je na teba pyšný. Si skvelé dievča Nella"

Nesmelo a chabo som sa pousmiala a poďakovala. Tešilo ma, že otec je na mňa hrdý, no aj tak by ma asi najviac potešilo, keby sa na mňa Patrick znova usmial a tým mi dodal energiu.
Čo to hovorím?
Preboha Nella vschop sa.

,,Tak už choď, je neskoro" povedal a ja som utekala do šatne.

Preboha veď je už osem hodín večer. Očividne nebol najlepší nápad prejsť sa sem. Neviem prečo som práve ja tak lenivá do šoférovania. Mám to rada no v poslednej dobe všade kam idem, snažím sa ísť peši.

Osprchovala som sa a usušila si vlasy. Rýchlo som sa obliekla a chcela vyjsť z plaveckého areálu keď som zistila, že je zamknuté a uvedomila si, že to teraz budem musieť celé obísť a vyjsť až cez areál kde sú hali.
To znamenalo, že som musela vyjsť z jedného vedľajšej budovi a kráčať do druhej, hlavnej kde sú hali. Tu zatvárajú až o polnoci.

Vyšla som preto vonku a na svojej pokožke pocítila chladný vánok pri ktorom striaslo celé moje telo od chladu. Odrazu som na svojej pokožke pocítila vlhko a zistila, že prší. Ponáhľala som sa preto do hlavnej budovy no tento areál bol obrovský a mohol mať aj sto hektárov. Okrem toho bola už tma a lampy, ktoré to tu osvetľovali tiež neboli nič moc.