[UN]FAIR GAME- h.t. /sk/

-10-

Sadla som si na moju posteľ a povzdychla si keď som na obrazovke môjho telefónu uvidela meno Dorothy.
Patrickovej mami.
Okamžite som vedela o čo ide.

Na jednej strane som sa tešila, že Dennyho opäť uvidím. A na druhej strane tu bol jeho zlý, arogantný, krvpijúci, nervyžrúci, sobecký, pokrytecký, starší brat.
Asi som paranoidná a nechcem tam ísť preto, že viem, že bude Patrick opäť..Patrick.
Možno by som si len mala zvyknúť na jeho správanie a prijať ho takého aký teraz je. Ale ja nechcem, nenarodila som sa preto aby si do mňa kopal ako sa mu zachce.

,,Tu je Dorothy" pripomenula sa Dorothy hneď po pozdrave. Akoby si nespomínala na to, že čísla sme si vzájomne vymenili ,,počuj zlatko, nechcem ťa rušiť, ale ak môžeš, neprišla by si na dnes večer k Dennymu?" Opýtala sa.
Doroty znela naozaj milo čo ma trocha ukľudňovalo. Chcela som jej pomôcť.

,,Samozrejme, že môžem. Veľmi rada" zaklamala som.

,,To rada počujem, mohla by si prísť hneď?" Opýtala sa.

,,Do pol hodiny" povedala som s pohľadom na hodinky ,,vyhovuje Vám to?"

,,Fajn, budeme ťa čakať Nella" povedala a zavesila. Nestihla som povedať ani Dovidenia, či nejako pozdraviť.. musí to byť súrne. Očividne.

Podišla som k skrini a rýchlo som si obliekla moje obtiahnuté čierne jeansy a žlté tričko, ktoré mi robilo skvelú postavu. Páni, tak dnes idem za peknú. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle.

OTEC BOL VEĽMI rád, že idem opäť strážiť deti. Neviem prečo sa tak tešil, no asi bol iba rád, že mám prvé skúsenosti s prácou. Pri rozlúčke mi nezabudol povedať aby som sa chovala slušne a pri odchode mu zavolala aby po mňa došiel. Hneď potom si avšak zívol, a tak som pochopila, že túto možnosť môžem rovno vylúčiť z možnosti, ako sa dostať domov.

Podišla som k bielym dverám a zaklopala. Dorothy akoby stála za dverami a iba čakala na tento moment, ihneď otvorila a ja som vošla dovnútra ,,Vďaka za to, že si prišla tak rýchlo Nella" začala.

,,V poriadku, som s Dennym rada" usmiala som sa.

,,Vieš Dennyho otec, je mimo krajiny a ja musím ísť pretože prišla moja priateľka z mojej rodnej krajiny a tak, ju musím vidieť" povedala a prosebne sa na mňa zahľadela. Nemala som v úmysle klásť jej nejaké hlúpe otázky no, zarazilo ma keď povedala z mojej rodnej krajiny. Ona nepochádza z Británie?

,,Iste" povedala som a súhlasne prikývla. Ďakovne na mňa pozrela a usmiala sa.

Dom voňal božsky. Úplne, ako Patrick.
Vyšla som hore po schodoch a porozhliadla sa. Úplne dobre si nepamätám, kde má Denny izbu ,,Denny?" Povedala som trocha nahlas, no nikto sa neozýval ,,Denny?" Skúsila som to znova no stále nič. Podišla som ďalej a vošla do prvej izby, ktorá mi po dlhej chobbe padla do oka.

Obrovská izba ladená do čierno-biela. Čierna obrovská posteľ na ktorej boli biele a čierne vankúše, z vysokej steny vysela obrovská televízia.
Na pravo od postele okno s balkónom, oproti postele boli dvere, asi od kúpeľne a pri nich skriňa na celú stenu, čierny stolík so stoličkou, výstavná skrinka v ktorej boli zlaté poháre a medaile, nad posteľou vysel dres s číslom šestnásť a nápisom Smith a mne to došlo.

Toto bola Patrickova izba. Bola som si tým istá..
Odrazu sa roztvorili dvere a z nich vycupkal v pyžamku s autíčkami, ktoré bolo jednodielne Denny. Jeho rozcuchané vlásky boli rozkošne a jeho modré oči v tme svietili.

,,Nella" usmial sa na mňa ,,Prišla si sa so mnou hrať" potešil sa.

,,Jasné, že som prišla zlatko, sľúbila som ti to" usmiala som sa a sklonila sa k nemu. Nahrnul sa do mojej náruče a objal ma. Jeho maličké rúčky som ucítila na mojom chrbte, a jeho hlavičku si oprel o moje rameno. Neviem prečo, ale mala som pocit, že príliš často sa nebojíma. Akoby mu chýbala tá láska..
Odtiahol ma z Patrickovej izby a viedol do tej svojej.