Upozorňujem na svoje podivné stavy, otrasné počasie, údery na psychiku, či už pozitívne alebo negatívne a na príliš veľké množstvo kofoly. Podpísalo sa to na tejto veľmi... no posúďte sami akej časti. *ide sa schovať*
A ďakujem/e Millz! <3
„Maj sa, Harry Styles. A premýšľaj nad sebou.“
Posledná veta vypustená z úst Charlieho Stuarta, Harryho zasiahla viac ako si pôvodne myslel. A nie len jeho. Bolo ich viac. Od hádky, ktorú absolvoval s Louisom prešlo len niekoľko dní a on si uvedomil, že svojho kamaráta buď nepozná dostatočne dobre, alebo ho v niečom naozaj zmenil. Starší chlapec totiž pravdepodobne väčšinu z toho, čo sa stalo, doma prerozprával svojej mame a tá sa následne obrátila k Anne. Ako inak.
Preto si Harry Styles vypočul dlhú prednášku, z ktorej si vzal len veľmi málo. Možno len toľko, že sa zaňho jeho matka hanbí a potom , že by mal to, čo vykonal veľmi rýchlo napraviť. Samozrejme by to nebola poriadna rodičovská rada bez dávky vydierania a preto ak Harry nespraví s danou situáciou vôbec nič, neuskutoční sa pre neho žiadny výmenný pobyt.
A teraz je tu. Zavretý vo svojej izbe a odrezaný od okolitého sveta. Na tomto celom bolo zvláštne len to, že premýšľal nad tým, prečo sa nikdy nedozvedel ku koľkým farbám má Louis zaradených svojich blízkych. Uvedomil si, že raz mu na malý kus papierika napísal o ktoré farby ide a čo ktorá znamená.
V tom momente vyskočil z postele a hoci práve bola asi druhá hodina ráno, rozhodol sa, že ten papier nájde.
Po necelých štyridsiatich piatich minútach , počas ktorých sa jeho izba z celkom upratanej miestnosti zmenila na menší výbuch, si spokojne sadol na zem, snažil sa potlačiť všetky spomienky, ktoré na Louisa v tom momente mal a sústredil sa len na ten papier.
Pousmial sa nad tým, že to bolo napísané mimoriadne škaredo a snažil sa to nejako rozlúštiť.
Červená – niekto, koho skutočne miluješ
Biela – spriaznená duša
Žltá, zelená – niekto, na koho nikdy nezabudneš
Oranžová – skutočný priateľ
Oprel sa o posteľ a pozeral na tie štyri riadky akoby ich snáď mohol pohľadom nejako zmeniť alebo aspoň zhypnotizovať. Uvedomil si, že vlastne nikdy neprišiel na to, koho má Louis priradeného k jednotlivým farbám, ale bol si istý, že ho snáď aspoň na ten jeden maličký okamih vytiahol z čiernej.
A potom ho tam znova posunul...
Z nejakého neznámeho dôvodu usúdil, že ten zdrap papiera, tie slová na ňom budú jeho riešením a dostanú ho z problémov, do ktorých sa ako taký idiot sám dostal. Odrazu si bol týmto riešením viac než len istý. A to aj napriek tomu, že malá časť v jeho hlave mu niekde v pozadí šepkala, že je to hlúposť a on je blázon, ak tomuto verí.
*
Aj napriek faktu, že ešte pretrvávali prázdniny a vonku bolo cítiť stále neznesiteľnejšie augustové teplo, Harry si nemohol len tak ležať v posteli do obedňajších hodín ako každý človek v jeho veku. Okolo šiestej začul, ako mu niekto klope na dvere izby. Bol si absolútne istý, že to bude Liam, pretože nik iný v tomto dome nebol schopný sa s ním od toho incidentu poriadne rozprávať. V polospánku mu došlo, že podobnú situáciu už niekde zažil. A on presne vedel kde.
„Môžem vojsť?“ Spýtal sa Liam spoza dverí.
„Ak ma nebudeš chcieť zobudiť.“ Zamrmlal ako odpoveď Harry do vankúša.
„Vlastne ťa budeme musieť sklamať.“ Neisto sa pousmial a vošiel dnu, pričom mal za chrbtom ešte nejakú osobu. Harrymu až poskočilo srdce, pretože by to bol asi zázrak, keby mu do izby vošiel Liam s Louisom, no keď sa okamžite prebral namiesto Louisa uvidel Gemmu. Tú, ktorá je dokonalá a tú, podľa ktorej by sa mal správať aj on.
„Výborne. Som hore a vy môžete ísť.“ Opäť si ľahol s tým, že sa rozhodol ignorovať ich.
„Tak to asi nepôjde.“ Liam sa pravdepodobne menoval hovorcom tejto výpravy. Podišiel k Harrymu a vytiahol ho za ruky do sedu. Mladší chlapec na nich len zazeral a naozaj nemal chuť s nimi o niečom diskutovať. Alebo teda minimálne s Gemmou určite nie.
Po krátkej, ale za to mimoriadne trápnej chvíli ticha opäť prehovoril Liam. „Anne nám povedala, čo sa stalo a-„
„A teraz ste prišli extrémne skoro ráno, aby ste ma trestali dvojnásobne?“
„Dvojnásobne?“ Spýtala sa nechápavo jeho sestra.
„Hej. Tou skorou hodinou a prednáškou, ktorú som mimochodom dostal už od matky.“
„Nejdeme ti dávať prednášku. Chceme ti pomôcť. Pokiaľ si spomínaš ja som sa od teba dozvedel všetko a preto by som radšej dostal tvoju verziu toho, čo sa stalo a-„
Harry ho zase prerušil. „A k tomu potrebuješ morálnu podporu mojej dokonalej sestry?“
„Čo máš stále za problém, Harold?!“ Odrazu sa z tichej Gemmy, ktorá len tak postávala vedľa Liama, stal niekto, komu už naozaj lezie na nervy správanie jej mladšieho brata.
„Tak v prvom rade mi nebudeš hovoriť Harold. Čo ťa žerie? Že si ťa teraz nevšímajú, pretože si odrazu uvedomili, že majú aj tretie dieťa? Ó áno, povedal som tretie, pretože aj Liam, bez urážky, je prednejší než ja!“
„Tak v prvom rade, žerie ma to, že mi neustále hovoríš aká som dokonalá a to len preto, že ty si sa rozhodol zviditeľniť práve týmto veľmi nepodareným spôsobom-„
„Ja som sa nechcel zviditeľniť! Keby som to chcel, stal by som sa súčasťou nejakého boybandu a potom, keby som bol slávny, by si ma možno naozaj všimli! To by bolo zviditeľnenie, vieš?!“
„Ty si totálny idiot! Namiesto toho, aby si nemal stále tieto reči a aby si sa stále ľutoval a zhadzoval sa si mohol mať minimálne Louisa a nemusel si byť teraz v tejto podrbanej situácií. A som si istá, že Liama majú radi hlavne preto, že momentálne je to ich najväčší miláčik, pretože je tu nový, bez urážky Li. Bol by si snáď radšej, keby sme ťa totálne ignorovali ako to robili Louisovi?! Keď dostávaš pomoc, tak ju neodmietaj.“
„Prečo by som ťa mal počúvať?!“
„Pretože som tvoja sestra a preboha ,Harry, veď ja ťa ľúbim a nikdy som nechcela dopustiť, aby si sa mal zle.“
Bolo viac než isté, že Harry má na jazyku veľa nepríjemných poznámok, ale nechal ich, nech sa stratia presne tak rýchlo ako sa aj objavili.
Bolo to zvláštne. Všetci traja chceli to isté. Chceli dostať Harryho z problémov, do ktorých sa dostal svojou hlúposťou. A chcela to dokonca Gemma. Prehlásila, že ho ľúbi. Farbám by určite nerozumela, takže Harry vlastne nevedel , čo povedať. Nemal ani potuchy ako im vysvetliť, že on si už plán na to, ako sa z toho dostať, našiel.
Z myšlienok ho prerušil Liam.
„Radšej to zatiaľ nechajme tak. Asi potrebuješ čas na to, aby si si prečistil hlavu. Ani sa ti nečudujem. My sme ti vlastne k tej pomoci prišli odkázať aj to, že musíš spratať kuchyňu a potom sa postarať o záhradu. Anne to vraj pridala k tvojmu trestu.“
„Biela a žltá.“ Zamrmlal si popod nos.
„Prosím?“ Spýtala sa Gemma.
„A-ale nič. Ja len... asi potrebujem ten čas. A idem spraviť to, čo odo mňa chcela...“
