Ďakujem/e Millz! <3
Do konca prázdnin nezostávalo veľa, ale na druhej strane ani málo času. Bolo to tak akurát na to, aby sa Harry Styles opäť pokúsil o svoje neustále prosíkanie. Nedokázal si svoj svet predstaviť bez Louisa a naozaj veľmi ho potreboval, no chybami, ktoré napáchal sa mu jeho kamarát vzdialil. Často si nadával za to, že si túto nemilú situáciu spravil omnoho ťažšiu. Ešte pred niekoľkými dňami by bol s istotou prehlásil, že Louis je doňho zamilovaný a jediný, kto musí spraviť ten rozhodujúci krok je Harry. Nikdy by nebol povedal, že to dnes bude naopak.
Áno, je to tak. Ich kamarátstvo - pevné kamarátstvo - trvá pomaličky cez dva roky a keď sa tam nad tým Harry vždy spätne zamyslí, bolo od neho hlúpe odďaľovať niečo viac. Koniec koncov to bolo pravdepodobné. Louis je gay a Harry má silné bisexuálne sklony... Ako to vlastne mohli vydržať? Iste, objatia a bozky padali, dalo by sa povedať, že bežne. Bolo to na dennom poriadku, aj keď o nich nemusel nik iný vedieť.
Tak kde bol a teraz je problém?
Že by to bol strach, ktorý ich tak nenormálne ovláda? A ako to, že Harryho teraz odrazu prešiel? Pociťuje takéto niečo aj ženích, keď už stojí pred oltárom? Prestane myslieť a... bezhlavo ide za osobou, ktorú miluje?
Unavene si pretrel rukami tvár a konečne sa prevalil na bok, pretože ležanie na chrbte nie je žiadna sláva. Hodinky ukazovali niečo po siedmej hodine ráno. Láska je vážne vyčerpávajúca. Stále hľadel na to, ako tie číselká svietia. Neunavovalo ho to. Bol si istý, že dnes už nezažmúri oka a bude rád, ak sa cez deň unaví natoľko, aby večer zaspal.
Znova sa to však všetko vracalo len k Louisovi.
K menu. Ku konkrétnej osobe. K tvári. Telu. Vôni... Tej krásne vôni, ktorej sa nikdy nevedel nabažiť, no uvedomil si to príliš neskoro. Nie. Nemôže si hovoriť, že už je všetko stratené. Predsa... poznajú sa a rozumejú si. Majú toho dosť spoločného. Potrebuje ho jednoznačne dostať von. Nevzdá sa len preto, že nevie dobre dokazovať to, že sa mu niekto páči. Celkovo je to preňho viac-menej niečo nové.
Ale ono to pôjde. Presvedčí ho...
*
„Počuj, mami, písal mi Harry takže-„
„Takže s ním budeš zase celý deň a budeš ho trápiť s tým, že nemáš oňho záujem?“
„Mamaaa! To nie je pravda, ja len-„
„Ty len?“
Louis na ňu pekne pozrel. Nezaslúžila si to, pretože mala pravdu. A aj keby nemala, tiež by na ňu nemusel hneď zazerať. „Idem s ním len von. To je všetko. Ja ho netrápim. Sme vonku a bavíme sa spolu presne tak ako predtým.“
„Aj po tom všetkom?“
Otázka zostala nepríjemne visieť vo vzduchu. Louis nemal náladu sa o tomto baviť. Bol rád, že vôbec zase nazbieral toľko chuti stretnúť sa s Harrym. V poslednej dobe je to naozaj len nepríjemné vyhýbanie sa tým divným vzťahovým témam. Dokonca s Niallom sa dokázal cítiť lepšie. Nebolo tam toľko napätia a všetko išlo v pohode. Žiadne kľučkovanie.
No ak by sa to malo vyriešiť, tak možno dnes na to bude tá správna chvíľa. Ten odporný pocit, ktorý Louis nosil niekde v žalúdku... tá neistota, že už nedokáže posúdiť, či by vedel Harrymu plne dôverovať... Cítil sa kvôli tomu zle, aj keď to nebola jeho vina. Zase raz.
Radšej si vzal kľúče a mobil, pobozkal mamu na líce a opustil dom. Na počudovanie nestihla ani skonštatovať, že by si mal radšej obzrieť nejaké školy prípadne prácu. A áno, to by mal. Nedokázal by sa však ani na jedno plne sústrediť a tým pádom by to preňho nemalo zmysel. Potreboval robiť veci naplno a nie len tak, aby bolo.
