Ďakujem/e Millz! <3
V rukách držal svoj mobil a hľadel na displej. Hodinky na ňom ukazovali presne osem hodín večer a on sa rozhodol, že mu dá presne hodinu na to, aby povedal to , čo má. Aby napravil to, čo musí. A aby sa mohli po tom tváriť, že sa nič nestalo.
Sedieť na opačnej strane postele, kde sa to všetko začalo, bolo ako vymeniť si miesto s tým, ktorý pomáhal. Ktorý mal pomáhať. Chce aj on pomôcť zmätenému človeku, ktorý spravil väčšie chyby ako si mohol dovoliť?
Nechali si medzi sebou dosť veľkú medzeru na to, aby sa dalo povedať, že si navzájom nenarušili svoj osobný priestor. Presne tak, ako po prvý raz. Nechali medzi sebou ticho akoby sa vôbec nepoznali a akoby jeden mal druhému pomôcť. Presne ako po prvý raz...
Spustil hodinové odpočítavanie na mobile.
„Máš presne šesťdesiat minút. Potom odchádzam domov.“ Prehovoril chladne Louis a zabodol pohľad na chlapca pred sebou. Videl, ako má Harry nešťastne sklopený zrak. Ako bojuje s nervozitou. Zachytil, ako sa nadýchol a pravdepodobne sa snažil nemyslieť na to, že má len hodinu.
„Raz v noci som našiel papierik, kde si vypísal farby. Chcem vedieť koho máš ku ktorej priradeného.“
„Nie.“
„Prečo nie?“
„Nie som povinný ti o tom hovoriť.“
Harry sa pousmial a Louisovi došlo, že to mladšiemu chlapcovi bolo od začiatku jasné. Vedel, že mu nič nepovie. Nedošlo mu však to, čo nasledovalo.
„Tak fajn. Žltá a zelená. Nerád to priznávam, ale zelenou farbou je pre mňa Niall Horan. Vlastne sme sa spolu skoro vôbec nerozprávali a keď už k tomu aj náhodou došlo, boli sme na seba nepríjemní. No je to určite človek, na ktorého nikdy nezabudnem a to je podstata, no nie? Presne ako Liam. Naše zoznámenie bolo zvláštne. Vyspať sa s neznámym chlapcom na rodinnej dovolenke a potom zistiť, že ho berieme so sebou domov bol trocha šok, ale... pomohol mi. Pomohol mi viac ako som si mohol myslieť. Žltá farba mu jednoznačne patrí. On bol ten, ktorý ma vypočul, neodsúdil ma a snažil sa mi byť oporou, keď som to potreboval. Nie je ako ja. Nestaral sa do života niekoho druhého viac ako bolo potrebné. Pomáhal s odstupom.“
„Harry-„
„Nie. Nechaj ma, prosím, dohovoriť. Vedel som, že ty sa k tomu nevyjadríš a okrem toho ja mám len hodinu na to, aby som povedal všetko, čo chcem. A toto je naozaj dôležité. Oranžová je dôležitá. Oranžová patrí Charliemu a kým ma začneš v duchu preklínať, čo si podľa mňa už robil aj tak, vypočuj si pravdu. A tá je taká, že kým som sa odhodlal, kým sa zariadilo, aby si ku mne prišiel... rozprával som sa s ním. A rozprával som sa s ním dlho. Spravil som to, čo robieva Li. Vypočul som si obe strany. Tvoju verziu toho, čo sa dialo som už poznal, ale tú jeho nie. Ty si mi tvrdil, že bol kapitán a dali ste sa dokopy. Že si mu povedal o tvojom otcovi a o tom, čo sa stalo. Že si mu veril a on ťa odkopol, našiel si priateľku a ešte ťa aj namočil do problémov. Áno, to všetko sa stalo, ale nestalo sa to preto, že by bol on zlý človek. To všetko čo spravil... bolo to od neho zlé, ale on to nechcel. Ľúbil ťa. Ľúbil ťa tak veľmi, že to spraviť musel a nemohol ti dať žiadne rozumné vysvetlenie.“
„A... ty to vysvetlenie máš?“
„Boli ste spolu pomerne dlho. A on chcel úprimný vzťah vo všetkých ohľadoch. Tvoja mama to vedela, ale jeho rodičia nie a... priznal sa práve v období, kedy sa stala tá havária. On ti nechcel prikladať, no jeho otec si myslel, že z neho homosexualitu skrátka vytlčie. Bolo mu jedno, ako sa budeš cítiť, ale chcel po svojom synovi, aby to čo najskôr ukončil. Nemohol si dovoliť trénovať s modrinami, pretože by to nezvládal. A nemohol si dovoliť skončiť s futbalom a vyjsť na verejnosť s tým, že jeho otec sa ho zriekol. Jeho život nebol ako vo filme. Musel sa vzdať teba a to spravil čo najdôveryhodnejším spôsobom, ty si tomu veril až doteraz. Ale vieš čo? Nikdy neprestal dávať na teba pozor. A on je môj skutočný kamarát, pretože mi otvoril oči. No spriaznenou dušou, bielou farbou, zostane navždy Gemma. Ona zase dávala z diaľky pozor na mňa, aj keď som bol na ňu zlý, presne ako ty na Charlieho a-„
„N-nehovor o červenej. Prosím. Ja... nechcem vedieť kam to vedie a-„
„Ty nie si červená, Louis. Červenú som nikdy nemal a ani mať nebudem. Niekto koho skutočne miluješ... hlúposť. Ty, Louis si mojim čiernym srdcom medzi farebnými drahokamami. Si niekto, kto sa mi ukázal v najzraniteľnejšom stave. Mohol som sa dotknúť tvojej duše, mohol som všetko a... nakoniec som zistil, že som nechcel dostať čiernu od nás preč. Chcel som ju dostať bližšie. A spravil som to. Dostal si sa tak hlboko, ako to len šlo a nemôžem ťa dostať von. Nejde to. Ja... milujem milovať človeka, ktorý je do mňa rovnako zamilovaný a celá tá veta znie divne, ale je to pravda. Nikdy si o mne skoro nič nevedel. Nikdy som sa s tebou nerozprával jasne a zreteľne. Všetko okolo mňa bolo pokryté akousi hmlou. Chcel som z teba spraviť niekoho dokonalého, aby si potom mohol napraviť mňa. Neskoro som prišiel na to, že to nejde, ale je to lepšie akoby som na to nemal prísť vôbec. Ja som vedel, že niečo ku mne cítiš, ale nemohol som dať najavo to, že ma to teší. Najskôr som musel napraviť všetko naokolo a teba a... zlyhal som. Keby-„
„Nezačni prosím hovoriť o tom, čo by bolo keby.“ Louis odložil mobil vedľa seba a unavene si pretrel oči. Po chvíľke ticha vstal a podával Harrymu ruku. Preplietli si prsty a potom ho už starší chlapec viedol do kúpeľne. Zavrel za nimi potichu dvere a opäť sa otočil k Harrymu. „Napustím vodu ja alebo ty?“
Harry nechápavo hľadel do tých modrých očí, ale automaticky bez otázok pustil vodu. Horšie bolo to, že ešte pred niekoľkými týždňami si nič podobné s Louisom nedokázal predstaviť. Teraz už vedel, že to nie je preto, že by bol Louis krehký, ale skôr preto, že ešte nebol dosť dobrý. A to bola hlúposť. Každopádne strach, ktorý ochromil jeho telo sa nekontrolovateľne zväčšoval. Bolo jasné, čo by malo logicky nasledovať.
„Nebudem klamať. Bol som veľmi nahnevaný. Vlastne som bol nenormálne nahnevaný. Je vtipné, že ty si zo mňa chcel mať dokonalého a pre mňa si bol dokonalý ty, Harry. Rozhodne by sme sa mali naučiť, že niečo ako dokonalosť neexistuje. Vlastne nerozumiem prečo niekto také hlúpe slovo vôbec vymyslel. A vieš čo ešte? Myslel som si, že po dnešku sa navždy rozlúčime a že ja by som sa potom snažil na teba čo najrýchlejšie zabudnúť. Taká... taká je pravda. Bohužiaľ. Určite si zo mňa nespravil dokonalého, ale nezlyhal si. Nezlyhal si, pretože si dokázal nájsť pravdu, o ktorej som ja nemal ani potuchy. Napravil si toho veľa a ani si to neuvedomuješ. Nehodím sa ti okolo krku a nezačnemsa ti vyplakávať na ramene, neboj sa... nebudeš sa musieť vyzliekať. Proste si sadneme do tej horúcej vody a namiesto toho, aby som sa snažil zabudnúť len ja... zabudneme obaja. Narozdiel od teba ja červenú farbu mám. Ibaže ja potrebujem dôkaz k tomu, aby si ju tá osoba naozaj zaslúžila.“
Následne Louis zastavil vodu. Nechal Harryho prvého, aby si vybral stranu vane, kde bude sedieť a keď to urobil sadol si aj on. Aj napriek tomu, že boli na sebe trocha natlačení a ich oblečenie sa behom niekoľkých sekúnd nasiaklo horúcou vodou, nevadilo im to. Chvíľku len tak sedeli a odrazu počuli spoza dverí pípanie. Obaja sa pousmiali. Vedeli, že prešla Harryho hodina, no potom sa snažili ten zvuk ignorovať.
Starší chlapec natiahol k mladšiemu ruku. „Moje meno je Louis Tomlinson. A tou rukou treba potriasť.“
Harry sa zasmial a poslúchol ho. „Harry Styles. Teší ma Louis Tomlinson.“
„Tak mi prezraďte. Prečo zdieľame spoločnú vaňu, keď o vás nič neviem?“
