Pacla sa rozhodla, že bude nezištne komunikovať s publikom, pretože o Colours je očividne nejaký záujem. *našla si kútik a tam oslavuje*
Takže sa ospravedlňujem za dlhšiu prestávku, no zároveň chcem upozorniť, že školský rok je v plnom prúde a ja sa idem vyhovárať, takže aj napriek tomu, že sme boli všetci zvyknutí na 3-4 dni medzi novými dielmi je dosť možné, že to tak ďalej fungovať nebude.
Zároveň opäť všetci poďakujeme Ike za opravu a môžeme ďalej dúfať, že Pacla nestratí úplne niť a dostane sa k tomu, aby poviedka dávala zmysel. ^___^
Mesiac. Bol to len jeden mesiac.
Znelo to ako ozvena v Harryho hlave. Zabudnúť na to ako mu o tom Louis rozprával sa nedalo a jemu behom niekoľkých dní došlo, že toto už nie je celé o jeho kamarátovi. Akoby sa odrazu hlavnej úlohy ujal samotný Harry a chopil sa toho, čo mu bolo zakázaným ovocím.
Skoro ako keby sa po dlhej dobe potreboval zanalyzovať. Vie vôbec on sám o sebe viac ako o ňom vie Louis?
To sa však teraz rozhodne nedozvie. Medzi informáciami, ktoré sa k nemu dostali bola aj tá, že Charlie bezdôvodne nikdy nikoho k sebe nepustil a už by sa zdalo, že je to aj pravda, kým sa neobjavil Harry Styles. Rozhodne mu to nikto nemienil uľahčovať, presne tak ako to bude mať ťažké Niall, tak to bude prežívať aj Harry, no očividne na tom vysokom chlapcovi bolo viac ako len pekná tvárička.
Celý deň sa neodvážil vystrčiť päty z domu a teraz tesne pred deviatou hodinou večer niekto u nich doma vyzváňal ako na lesy. A to bolo čudné. Pokiaľ to teda neboli jeho rodičia, či sestra s Liamom. Lenže to nešlo. Tí odišli na nejakú snobskú párty a skôr ako nad ránom by sa vrátiť rozhodne nemali. Že by si niečo zabudli? Alebo, že by sa to zrušilo? Že by to bol Louis?!
Harry so stiahnutým žalúdkom len v starých šedých teplákoch a bez trička zbehol dole, aby neznámemu otvoril. Avšak to, čo ho dole čakalo, mu bolo väčším prekvapením ako myšlienky, ktoré ho predtým prenasledovali. Pred dverami mu stál samotný Niall Horan, no mal pri sebe aj Erica. Ten len letmo pozdravil a sám sa vpustil dovnútra ako keby tu žil celé roky. Na druhej strane blond chlapec len stál a nepekným pohľadom si Harryho prezeral.
„Čo to má byť? Čo tu chcete?“
„Na tvojom mieste, by som sa veľmi nerozkrikoval,“ odpovedal mu chladne Niall.
„A to povedal kto? Bývaš tu snáď ty alebo ja?“
„To povedal človek, ktorému sa tvoj predrahý kamarát posledné dni spovedal na pleci. Hm... celkom krehké stvorenie, ten Tomlinson. Škoda, že má takú smolu, však?“ nadvihol obočie a potom presne tak ako Eric prekĺzol dovnútra akoby bol doma. Úplne bez hanby.
Avšak narozdiel od neho, kučeravý chlapec zostal stáť na mieste ako primrznutý. Na chvíľu ho netrápilo, že čo tu teda hľadajú a niekde vo vnútri ho tak hrozne bodla žiarlivosť. Do dvoch minút bol aj duchom späť a tresol dverami, pričom šiel za nimi. Konkrétne teda za Niallom, pretože Erica mal hlboko v paži.
„Pýtam sa znova. Čo tu kurva chcete?!“
„Poslal nás sem Charlie,“ ozval sa Eric a prezeral si popri tom fotky vyvesené v obývačke.
„Máme ti oznámiť, že dnes tu bude párty. Pár ľudí... možno viac ako pár, ale chcel ťa tak veľkodušne zasvätiť do života v jeho partii,“ zaškeril sa Niall a potom prešiel bližšie k Harrymu. Absolútne mu neprekážalo, že bol nižší. „Byť na tvojom mieste, neodporoval by som. Keď už nie kvôli Charliemu, tak aspoň kvôli tomu, že som bol taký milý a neoznámil som Louisovi, že si v tomto celom namočený viac ako si myslí.“
„To je vydieranie...“
„To je cena za to, že moje ústa nič neprezradia a za to, že si idiot.“
„A-a kedy-“
„Teraz.“
Opäť sa po celom dome rozozvučal zvonček, čo jednoznačne mierilo k tomu, že Harry bude mať prúser ako ešte nikdy predtým. Avšak čo bolo horšie? To, že ho jeho rodičia zdrbú na plnej čiare? Alebo to, že stratí Louisa? Odpoveď bola jasná.
Do niekoľkých minút bol ich priestranný dom preplnený totálne neznámymi ľuďmi. Hudba zaliala každú miestnosť a Harry v tom zmätku stihol aspoň zamknúť dôležité izby, kam by sa naozaj nemal nikto dostať.
Prvé sťažnosti na to, že tu nie je ani chľast sa dostavili tiež rýchlosťou svetla, no isté dobré duše, ktoré nenechali na seba čakať priniesli všetko so sebou.
Zmätok sa mu dostával pod kožu a bol by ho ovládol nebyť toho, že nechtiac vrazil do samotného Charlieho. Oblial ho studený pot a zvláštny pocit, že práve stojí pred chalanom, ktorý z Louisovho života spravil peklo. Horšie však bolo to, že to si uvedomil až po tom, čo sa prestal rozplývať nad tým, že ho za ramená drží niekto, kto je asi tak vysoký ako on sám.
„V pohode?“ zasmial sa.
„N-no... ani nie. Ja... musím na vzduch,“ vyšmykol sa mu z toho jemného zovretia a kľučkoval medzi ľuďmi až k zadnému východu, ktorý viedol na ich záhradu s bazénom. Kým sa dostal von, ucítil na sebe pohľad toho opáleného chlapca, ktorého videl už predtým na ihrisku. Avšak horšie ako tie prenikavé hnedé oči, ktoré boli naňho chvíľu upreté, bol fakt, že sa z domu nedostal sám a stále mal plnú Charlieho pozornosť.
„Snáď nechceš ujsť z párty? A ešte k tomu, keď si ju usporiadal ty sám a u teba doma?“
„Čože? V-veď... to nie je moja párty. Ja som ani nevedel, že sa niečo také chystá a-“
„Upokoj sa, dobre? Museli sme ti nejako spraviť reputáciu. Ty a Horan ste len prisťahované štence, ktoré sa hľadajú, no kto by bol čakal, že budete jeden vyzerať lepšie ako druhý.“
„Ja som sa o reputáciu neprosil.“
„Hm... vedel som prečo ťa beriem medzi nás.“
„Čo tým myslíš?“
„Si tak skurvene sexi a ešte si aj drzý...“
„Nemal si priateľku?“
„Spal si s Tomlinsonom?“ spôsob akým sa to spýtal... Spôsob akým sa k nemu približoval. Odrazu mu bolo jedno, že má meter sedemdesiat alebo rovné dva metre. Pocítil akýsi druh strachu.
„Pýtal som sa prvý.“
„Mal som priateľku.“
„Nespal som s Louisom.“
„Tak na čo ti teda je?“
To bola otázka, na ktorú akosi Harry odpoveď nemal. Teda... nemal odpoveď pre Charlieho, pretože inak mu bolo jasné, že Louis je osoba, bez ktorej si už dnes nevedel predstaviť svoj život. Toto mu však povedať nemohol.
„T-tak fajn... Spali sme spolu...“
„Nevyzeráš veľmi spokojne, keď o tom hovoríš. Čo ma teda prekvapuje. Napriek tomu ako ho neznášam, sex s ním bol skvelý.“
Sex s ním? Šlo by to vôbec? Harry sa nad tým zamyslel asi po prvý raz vo svojom živote. Louis bol preňho neustále len niekto veľmi krehký a tak ľahko by sa ho dalo zraniť, že už len keď sa ho silnejšie dotkol mal z toho nenormálne výčitky. Nie, že by praktizoval nejaký agresívny sex, ale... Louis bol preňho príliš dôležitý a nechcel by mu práve takýmto spôsobom ublížiť. Vlastne si to už aj tak vynahradil s inou osobou...
„Čo sa medzi vami stalo?“
„Si nejaký príliš zvedavý a to sa mi nepáči. Ale rozhodne by si mal chodiť bez trička častejšie,“ usmial sa a potom ho konečne nechal samotného. Samotného a... vydeseného.
Klamstvo za klamstvom a chyba za chybou. Bol to len mesiac, Harry. Ako dlho ti bude trvať, kým stiahneš ochranné krídla a necháš Louisa opäť spadnúť?
