Hoci na LB stále akosi nemienia spolupracovať a nemám tam zverejnenú ani 13.kapitolu, rozhodla som sa, že 14. príde a prišla TERAZ, pretože moje predrahé deco bolo natoľko ochotné, aby mi pozrelo prípadné chyby. Takže tentoraz všetci aj so mnou poďakujeme Millz za jej plýtvanie časom nad mojou prudko širokouhlou tvorbou.
Zároveň, ale poďakujeme aj Ike, aj keď tentoraz som ju do toho opravovania nechcela ťahať.
Obe ste zlatíčka a ja vás ľúbim. <3
Ako dlho už nebol v Louisovej izbe? Vôbec sa nad tým nepozastavil, kým v nej opäť nesedel a... cítil sa zvláštne. Akoby sem vôbec nepatril. Pri predstave, že tu už bol aj Niall Horan mu mráz prešiel po chrbte a snažil sa na to nemyslieť. Avšak všetko sa to k nemu prikrádalo a zaberalo priveľa miesta v hlave. Myšlienka, že pri sebe ležali alebo že...
„Takže!“ Do izby vošiel samotný Louis a zavrel za sebou dvere. Bolo na ňom tak jasne vidieť, že sa snaží zakryť to, ako sa veľmi hnevá. „Nikto nám sem nepríde. Mama vzala deti von.“
Harry sa len neisto pousmial a sadol si do tureckého sedu na Louisovu posteľ. Pozoroval každý jeho pohyb. To ako podišiel od dverí k písaciemu stolu a napravoval všetky tie obrázky s textami piesní. Potom mu došlo, že tu nebol dlhšie ako si myslel. Naposledy nad tým stolom visel len jeden. Teraz tam boli minimálne tri.
„Ani mi nič k tomu nepovieš?“
„A-ako čo presne?“ Tak toto je ten divný pocit viny? Hryzenie svedomia?
„No... nevedel som, ako si to mám vysvetliť. Myslím to, že si sa mi niekoľko dní neozýval, Harry. Ja viem, že som ti tiež neodpovedal na tvoje sms-ky, ale myslím si, že to bolo o kúsok dávnejšie a mal som pocit, že-„
„N-nie ja... ja-„
„Ty?“
„Ja... vlastne ani neviem...“
„Nevieš čo?“ Posadil sa oproti nemu na posteľ a zvedavo si ho premeriaval pohľadom.
„Asi som len potreboval trocha času pre seba.“
„O-ou...“
„Ale necháp to prosím zle. My... fungovali sme asi príliš dlho v harmónii a je prirodzené, že to tak nemohlo zostať nastálo. Každopádne, by sme sa mali teda pokúsiť to aspoň čiastočne vrátiť späť, no nie?“
„Si smiešny.“
„Čože?“
„Si smiešny, Harry Styles. Ale dobre. Asi máš pravdu. Vieš, občas mám pocit, že sa vôbec nepoznáme. Myslím ako... že ja o tebe viem veľmi málinko. Vždy si bol ten Harry, ktorý ma našiel a spravil by pre mňa prvé posledné, ale ja som sa nikdy nespýtal na dôvod. Vlastne som sa nikdy nespýtal, či za to niečo chceš alebo budeš chcieť, pretože v tejto dobe už z dobrej vôle málokto niečo spraví. A niekedy... niekedy mám zase pocit, že toto všetko sa mi len sníva a ja sa len nedokážem prebudiť. Aj keď by som chcel.“
„Niekedy mám chuť ťa pobozkať.“
„Čo?“
Harry cítil, že sa červená a absolútne si neuvedomil, že to vyslovil nahlas. Vlastne Louisa počúval len tak z polovice a pritom ho len pozoroval. To ako sa za ten čas zmenil. Od najvýraznejších čŕt až po nebadateľné maličkosti. Od dokonalých modrých očí až po neodolateľné pery. Od toho, ako ho chcel chrániť až po to , ako ho v súčasnej dobe z nejakého neznámeho dôvodu ťahá za nos. Ani by si tie bozky nezaslúžil. Dokonca pomyslel na to, ako mu Charlie povedal, že sex s Louisom bol až príliš dobrý. Mal by si v hlave vytvoriť nejaký priečinok, kam by toto všetko nahádzal, a potom by ho označil tabuľkou neotvárať. Je možné, že Louis myslí na podobné veci?
