Tá hŕstka, ktorá číta Colours sa pekne na čele so mnou poďakuje Ike, pretože dopomohla k tomu, aby som nečakala na korektorov na LoveBites. ĎAKUJEM/E! Luff ya. <3
„Je zlé, keď už nezachraňujem ľudí ako si ty?“ Harry si neuvedomil ako veľmi zle by mohla táto veta znieť, kým ju nevyslovil nahlas.
„To myslíš vážne?“ Spôsob akým sa to Louis spýtal nebol nahnevaný, no bol dosť zmätený.
„N-no ja-„
„Nie. Vlastne nemusíš nič hovoriť. Ja... neviem. Mne je jedno, že už nezachraňuješ ľudí ako som ja, jasné? Skôr ide o to, že... správaš sa inak. Nerobíš tie milé maličkosti, vďaka, ktorým som-"
„Vďaka ktorým si čo?“
„S-som... som si ťa obľúbil. Vďaka, ktorým som ťa mal rád.“
„A teraz ma nemáš rád?“
„Ale áno... mám. A veľmi. Naozaj veľmi. Len proste... nesprávaš sa tak ako predtým. A... o tomto sme sa už pohádali, tak to radšej nebudem zase vyťahovať. Jednoducho skús byť-"
„Mám byť zidealizovaný podľa tvojich predstáv?“
A bolo to tu zase. Opäť začal niekde v pozadí Louisovej hlavy svietiť otáznik. Bolo to naozaj len idealizovanie a on svojho kamaráta vôbec nepozná? Neodpovedal mu, pretože nevedel odpovedať ani sám sebe a to sa mu nepáčilo. No na druhej strane tu bol samotný Harry, ktorý sa len pousmial.
„Nemusíš sa za to v duchu obviňovať. A áno, viem, že to robíš.“
„Nerobím...“ zamrmlal Louis a vošiel do cukrárne, zatiaľ čo mu Harry podržal dvere. Neuvedomil si, že počas toho ako sa dohadovali, prešli celkom veľký kus cesty. Plne prítomný bol teda až teraz. Najzvláštnejšie na tom všetkom bolo to, že všetci na nich hľadeli ako na prízraky. Akoby im vadilo, že Harry ho nechal prejsť ako prvého. A potom... ten pocit. Pozná ho asi každý. Nepríjemné stiahnutie žalúdka z toho, že je nedobrovoľne stredobodom pozornosti. Netrvalo to nejako prehnane dlho a bol svojim mladším kamarátom zavedený do časti cukrárne, kde nebolo toľko ľudí. V podstate sa ocitli v rohu a takmer osamote.
„Dúfam, že stoličku mi odsúvať nebudeš...“
„Nie. Nemám pocit, že si digitálny. Som si istý, že to zvládneš.“ Samotný Harry si nesadol a šiel im obom po dva veľké zmrzlinové poháre so šľahačkou a čokoládovou polevou.
„To má byť ospravedlnenie?“ nadvihol obočie.
„Nie. Nemám sa za čo ospravedlňovať. Je to zmrzlina od kamaráta kamarátovi. Toto nemáš na zozname maličkostí?“
Bolo to celé zvláštne. Atmosféra nebola smutná, ale ani veselá. Neplakali a ani na seba nezazerali, no ani sa nesmiali. Dalo by sa povedať, akoby to tam všetko naplnila prázdnota a dostala sa až dovnútra ich tiel.
Kedysi dvaja neznámi, neskôr kamaráti a teraz dvaja ľudia, ktorí sa snažia u toho druhého nájsť niečo, čo by si pre seba ukradli. Také sebecké gesto a pritom si to ani jeden z nich neuvedomoval. Louis chcel späť svojho Harryho, do ktorého sa zamiloval. Zidealizovaného Harryho. Toho, ktorý sa v tom istom momente pokúšal ukázať mu svoju pravú tvár. Ktorý skrátka chce, aby ho Louis prijal a nerobil z neho poloboha, niekoho, kto ho zachránil. Puto, ktoré ich držalo sa roztrhlo dávno. V tomto je niečo viac.
Čo však môže byť ešte viac ako Charlie Stuart a jeho partia? Jeho partia v cukrárni. V tej podrbanej cukrárni. Prečo to Louisovi nedošlo skôr? Tomu bastardovi tu robí sestra. Za chrbtom Toby a Eric a ako inak aj Zayn. Určite tu nie sú, aby si šli pochutnať na zákuskoch.
„H-Harry?“
„Hm?“
„Nepozerajú sa sem?“
„Kto? Tí chalani?“
„Hej...“
„No... tá čokoládka práve odišla. Bože, to teda znelo. A tí traja sa vykecávajú s holkou za pultom. A... ten vysoký, modrooký chlapec sa sem práve pozrel.“
„Kriste neopisuj mi to a nepozeraj sa už naňho.“
Harry konečne prerušil očný kontakt s Charliem. Toľko nenávisti v jednom pohľade a aj tak sa naňho ten chlapec usmial a až potom sa pobral preč.
„Takže to bol on?“ zaškeril sa.
„Hej. A nie je na tom nič smiešne. Nemali sme sem vôbec chodiť.“
„Ja sa nesmejem. Iba tak skúmam, že máš asi slabosť na vysokých ľudí.“
Začiatok augusta
Po tom, čo Harry a Louis presedeli takmer celé poobedie v cukrárni, sa mladší chlapec skoro úplne prestal ozývať. Namiesto toho zavítal na jedno z miest, kde by za normálnych okolností nikdy nebol. To, že už netrávil toľko času s Louisom mu zabezpečilo niekoľko výjazdov za tou malou holkou za pultom. Vyzistiť si, kde sa najčastejšie nachádza Charlie nebolo také obtiažné.
A preto bol tu. Staré a nepoužívané futbalové ihrisko. Aké nápadité. To sa ani nemusel ísť vypytovať a mohlo mu to dôjsť hneď. Avšak už bolo aj tak neskoro na zaoberanie sa takými hlúposťami. Radšej sa zhlboka nadýchol a mieril presne do stredu trávnika, kde sedel on a celá jeho partia. Harry si bol istý, že pokiaľ nenastane problém v komunikácií, tak sa nič iné pokaziť nemôže. Minimálne jeho sebavedomá chôdza zabezpečuje istú dávku autority, ktorú voči nemu ľudia majú aj napriek jeho veku.
„Zdravím,“ vyslovil to dosť nahlas a svoj pohľad namieril samozrejme na Charlieho. Zvláštne mu však prišlo, že okrem tých chlapcov, ktorých videl predtým tu bol ešte jeden. Ešte jeden blond chlapec. Zaujímalo ho meno... Aj keď ani nemuselo. Bolo mu to jasné. Podozrievať Louisových nových priateľov nie je práve najlepší spôsob ochrany, ale príliš krásny a modrooký? To zaváňalo niečím zlým a kde inde začať?
„Kto kurva si a čo tu hľadáš?“ ozval sa hrubým hlasom ich vodca.
„Nespoznávaš ma?“
Nastala krátka chvíľka ticha, kým si uvedomil s kým hovorí.
„Ou... ty si ten, čo má nejaké pletky s Tomlinsonom?“ zasmial sa.
„Ako sa to vezme...“ všimol si, že vzbudil pozornosť aj u toho blond chlapca.
„Ale aj tak si neodpovedal.“
„Rozprával o tebe. Bol som zvedavý čo si, kto si a tak som tu.“ nebol si istý, či práve uvidel akýsi náznak strachu v Charlieho očiach a vlastne sa mu ani nečudoval. Ostatní, až na Zayna tŕpli a čakali čo sa stane.
„Nebodaj sa chceš k nám pridať? Nebol by si totiž jediný nový člen... Tuto Niall tiež ešte len začína.“
Zásah priamo do čierneho. Takže toto je ten skurvysyn. Určite ani len netuší s kým sa zahráva, keď mieni robiť špinavosti na povel toho panáka pred Harrym. Ale pridať sa k nim? Ak by sa to dozvedel Louis, určite by to vypálilo viac než len zle. A Harry netuší, či si niečo také môže dovoliť. Už teraz sú ich vzťahy naštrbené...
„Prečo by som sa k vám mal pridávať?“
„Povedzme, že by si sa sem hodil. Nepredpokladám, že si u Tomlinsona našiel niečo viac, akoby si mohol nájsť tu. Zavesiť si na krk trosku nie je práve najlepší nápad ako sa zabaviť.“ A kvôli komu z neho tá troska bola, ty bastard?! „Fajn.“ Čo si tu kurva urobil, Harry?!
„Myslím, že ty už si sa s ním skamarátil viac než dosť. Mohol by si sa prihovoriť za Nialla. Chápeš ako-"
„Nebudem mu to uľahčovať.“
„Hm... páčiš sa mi... aké je vlastne tvoje meno?“
„Harry. Harry Styles."
