Ak si spomenieš - dočasne pozastavené

|romy|

„Nedvíha mi telefón, ani neodpovedá na esemesky."

Slová, ktoré zazneli, sa razom rozplynuli vo vetre, akoby nič neznamenali. Avšak ešte predtým do mňa stihli zasadiť obrovské množstvo obáv, rastúcich nadzemskou rýchlosťou. Tieto obavy ma sužovali, mučili a zabraňovali mi vykonávať aj tú najprirodzenejšiu ľudskú činnosť, ktorú zvládajú i malé deti – dýchať.

„Čo presne ti Miles povedal?" opýtala sa Valerie, len aby vyplnila neznesiteľné ticho.

Sedeli sme na pni okolo ohňa a sledovali oranžové plamene načahujúce sa k oblohe. Kiežby mi horiace jazyky vedeli povedať, čo sa stalo.

„Že už je skoro tu," odvetil Thomas a neprestával hľadieť na jeden a ten istý bod.

Vyzeral strašne.

„Kedy presne ti to povedal?" vyzvedala som pre zmenu tento raz ja. Thomas sa prudko postavil, až spôsobil závan, ktorý obrátil oheň smerom k Valerie sediacej oproti nám.

„Čo blbneš," zakuckala sa a posunula sa ďalej, aby na ňu nešiel príval sivého dymu.

„Prepáč," zamrmlal Tom sotva počuteľne.

„Thomas, odpovedz mi," naliehala som. „Kedy presne si s Milesom telefonoval?" Milesov najlepší priateľ a náš kamarát skrútil tvár do bolestivej grimasy.

„Ja..ja už neviem. Bolo to dávno..možno pred polhodinou?" Nervózne z vrecka vytiahol telefón a pozrel sa na posledný hovor. „Ako som hovoril," povedal, „bolo to presne pred tridsiatimi piatimi minútami."

„Ale to tu mal potom dávno byť!" skríkla Valerie akoby sme to nevedeli. Tlak na mojej hrudi sa zväčšoval, až som mala problém opäť prehovoriť.

„Mám..mám taký pocit, že-"

„Nehovor to," prerušil ma Thomas stroho. Robil čo mohol, aby vyzeral pokojne, no hlas plný zúfalstva ho prezradil. „Nič sa nestalo." Kiežby to bola pravda. Prosím.

Uprene som sa na kamaráta zapozerala. Bolo vidieť, že je z môjho pohľadu celý nesvoj. Chudák. Sám je celkom zostresovaný, ale aj tak sa mňa a Valerie snaží upokojiť.

„Čo keď...si z nás len uťahuje? Možno nás po celý ten čas sleduje a smeje sa, akí sme zosratí." Jeho konšpiračné teórie mi pripadali hlúpe, ale všetko bolo lepšie, ako si priznať, že sa Milesovi niečo prihodilo. „Miles, nebuď vôl a vylez odtiaľ," povedal smerom k hustému lesu. Pomedzi neisté slová sa pokúsil uchechtnúť, ale hlas sa mu zatriasol, takže to vyznelo ešte horšie.

„Nemali sme tu chodiť. Táto oslava je najhorší nápad vôbec," sťažovala sa Val. Chcela som jej pripomenúť, že to všetko bol jej nápad a že ja som tá, ktorá spočiatku protestovala. Aj napriek tomu, že mi niečo od začiatku hovorilo, že do toho nemám ísť, spravila som to. Prišla som tu kvôli nej, kvôli nim, kvôli svojim priateľom. A aj keď viem, že svoje slová nemyslela vážne a že to povedala kvôli starostiam o Milesa, nech som robila, čo som robila, jej tón, hádzajúci všetku vinu na mňa, sa nedal prepočuť. Snaží sa mi naznačiť, že je to moja chyba?

„Idem sa prejsť," vyhlásila som bez akéhokoľvek premýšľania. Pomaly som sa zdvihla a vybrala sa smerom preč.

Niečia ruka ma zastavila.

Na zlomok sekundy som si myslela, že by to mohol byť Miles. S planou nádejou som sa otočila a náhle zosmutnela, keď sa namiesto dlhších tmavohnedých vlasov a zelených očí videla strapaté blonďavé hniezdo.

„Nechoď. Ona to tam nemyslela," povedal Thomas, hypnotizujúc ma dvoma modrými bodkami.

„Ja viem," ticho som odvetila a oči mi skĺzli na miesto, kde ma zvierala jeho ruka.

„Prepáč," pustil ma a radšej si ju dal do vrecka mikiny.

„V poriadku," zamumlala som a horko-ťažko zdvihla ľavý kútik úst. „Ale aj tak mi nič nezabráni vtom, aby som sa išla prejsť. Potrebujem na vzduch," vysvetlila som.

Thomas mierne nadvihol obočie a tým mi dal najavo, že je to tá najabsurdnejšia výhovorka vôbec, keďže sa nachádzame uprostred divočiny. Potom však iba mlčky prikývol a nechal ma ísť.

„Daj na ňu pozor, kým budem preč," kývla som smerom k Valerie.

„Dám, o to sa neboj," pousmial sa Thomas a zbožne sa na ňu zahľadel. Nie je novinkou, že tajne miluje frajerku svojho najlepšieho kamoša. A čo je ironické, ja som zase zamilovaná do frajera mojej najlepšej priateľky.

Nechcem ani len pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby sa to Val dozvedela.

Snáď to ani nezistím.