V srdci rušného veľkomesta, kde sa čas akoby zastavil, začne sa odvíjať osudový príbeh neobyčajného stretnutia. Jasmine, mladá novinárka s vášňou pre záhadné príbehy, prežíva každý deň v zhone za správami a sníva o tom, že raz odhalí príbeh, ktorý z...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vonku jemne spŕchne. Spoločne so Sorenom prevteleným v cudzom tele stojíme pod strechou na námestí a držíme sa za ruky. Teda, skôr on mňa, ja som sa len neodtiahla, keď sa za ňou načiahol. Netvrdím však, že sa mi to nepáčilo, skôr naopak.
"Verím, že čoskoro tento dážďosneh prestane," povie po chvíli mlčania. Asi som si ho pridlho obzerala. Jeho tmavé oči, hravá ofina a nesúmerný úsmev na sympatickej tvári mi celkom pobláznili myseľ. "Pozri sa!" Ukáže naproti. "Tam majú ešte otvorené! Poď, než celkom zmokneme!"
Vojdeme dnu a do nosa nám udrie lahodná vôňa čokolády. Môj pseudosoren ukáže na sedačky a spýta sa ma, či si niečo dám."Neboj sa, tentoraz už peniaze mám," dodá šeptom.
"Máš mi čo vysvetľovať," poviem ako si obaja sadneme. "Začni, prosím, tým, ako sa toto..." ukážem naňho, "...udialo? Myslím tým, odkiaľ máš práve toto telo?"
Soren si zhlboka vydýchne a uprie na mňa zničený pohľad. Medzitým sa pristaví čašníčka a vypýta si našu objednávku. "Dve belgické čokolády, pressá a zmrzlinu k tomu," vysype Soren na jeden dych.
Čašníčka prikývne a bez slova odíde.
"Páni," reagujem, "vyznáš sa tu pomaly lepšie než ja a to tu bývam. Ani som netušila, že tu majú nejakú čokoládu."
"Jas," začne opatrne a znova sa načiahne za mojou rukou na malom stole. Jeho dotyk je hrejivý a opäť celkom nežný.
"Nemám poňatia, ako som sa dostal k tomuto telu, ver mi. Posledné, na čo sa pamätám je, že som sa rozhodol vrátiť, za tebou. A potom... som sa zobudil u seba v izbe, úplne ďaleko od toho miesta... v tomto tele neznámeho chalana. Vôbec neviem, kto je to a či je vôbec nažive. Alebo či vôbec niekedy nažive bol. Ten Diabol si vie robiť dosť dobré žarty, to sa musí nechať."
"Urobil ti to on? Znamená to, že si prekliaty?"
"Celé je to trochu zložitejšie."
"Aha," odpoviem trochu zarazene.
"Ty neveríš na božstvo, Jasmine?"
Prejde mnou mráz. "Prečo sa ma na to znova pýtaš?"
"Lebo to, čo ti teraz poviem, bude závisieť iba od tvojej odpovede."
Mám pocit, že ak odpoviem záporne, nedozviem sa toľko, čo by som si priala. "Ako som ti už vravela, Soren. Ja neviem. Asi áno. Myslím si, že existuje niečo medzi nebom a zemou, ale... niekdy som tomu nevenovala veľa pozornosti." Vyhľadám jeho pohľad. "Odkiaľ vlastne si?"
"Ja nie som z tohto sveta, Jasmine."
"Z akého sveta potom si?"
Pozerá na mňa tým svojím záhadným spôsobom, keď sa len tak, z ničoho nič, v mojej mysli vynorí jeho tichý hlas. "Zo sveta tam hore, Jas."
