V srdci rušného veľkomesta, kde sa čas akoby zastavil, začne sa odvíjať osudový príbeh neobyčajného stretnutia. Jasmine, mladá novinárka s vášňou pre záhadné príbehy, prežíva každý deň v zhone za správami a sníva o tom, že raz odhalí príbeh, ktorý z...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobudím sa s výkrikom na perách. Som celá mokrá, trasiem sa od zimy a dýcham prerývane, akoby som len pred malou chvíľou vypľula posledné zvyšky vody z pľúc.
V šere rozoznám obrysy svojej izby. Na budíku žiaria čísla 06:03.
Zmätene pozerám po okolí a začínam si uvedomovať, že ležím v posteli, prikrytá hrubou perinou. Bol to len sen.
Vstanem a začnem chodiť po izbe. Bol to len sen?!
Soren, Blčák, všetko to, čo sa stalo...!
Pristihnem sa, že šmátram po svojom náhrdelníku, ale nenájdem ho. Ani v posteli nie je. Stratila som ho? Existoval vôbec? Dlho nemo civím do prázdna a pokúšam sa zorientovať v tomto, pomaly sa zovšednievajúcom svete. Už je 06:34.
Nesvoja pozriem na telefón a zistím, že je stále iba piatok. Začnem sa prezliekať a rozhodnem sa dodržať plán, ktorý som si včera (včera?!) vytvorila - ísť ráno do kaviarne, napísať článok a poslať ho do redakcie.
Vyrážam na ulicu a okamžite bežím ku plotu suseda Blčáka, aby som zistila, či je tam aj jeho pes. Brána bola zamknutá. Psa som nezbadala, no jeho reťaz smerovala dovnútra búdy.
"Blčák!" syknem naňho. "Psisko! Vylez von!"
Nevyliezol. Mohlo to byť dobré znamenie. Chcela som to obísť cez záhradu Mayerovcov, ale vnútri ich domu sa už svietilo. Istotne by ma videli, ako sa zakrádam po ich pozemku.
Cestou vlakom venujem pozornosť úplne náhodným detailom. Dutým priestorom sa rozľahne hukot vlaku, vozňov a koľajníc. V okne zažiari odraz v kupé, v ktorom zbadám svoju zmätenú tvár, kožené sedadlá a svetlo lampy...
Námestie ešte vždy spí, fontána zatiaľ nespieva, kostol svieti žltou a zelenou farbou reflektorov. Prejdem okolo neho popri vysokých hradbách a čoskoro sa dostávam do kaviarne neďaleko mĺkvej obchodnej križovatky.
Vo vnútri sa zastavím akonáhle za sebou zatvorím dvere. Do nosa mi udrie lahodná vôňa kávy. S malou dušičkou sa rozhliadam, či tu niekde nezbadám Sorena, ale márne. Zdá sa, že to bol skutočne iba sen.
Barista ma víta už tradične s úsmevom na perách. "Vsadil som na dvojku," povie a ja náhle spozorujem, že presne takto sa to už odohralo. Mala som víziu? Alebo je to len hlúpa zhoda náhod? Uvidím dnes Sorena? Zopakuje sa to alebo sa niečo zmenilo? Asi by som nedokázala byť pokojná, keby sa to skutočne stalo.
"To som rada," odvetím zarazene.
"Dal som na vašu radu, tak uvidím, či aj tentokrát obedný výber vyjde na výbornú."
Ak má všetko prebehnúť tak ako vo sne, možno sa tu Soren objaví, vŕta mi v hlave. Zapínam laptop a nájdem v ňom rozpísaný román. Zaleje ma pocit hanby, ale súbor nezatvorím.
