V srdci rušného veľkomesta, kde sa čas akoby zastavil, začne sa odvíjať osudový príbeh neobyčajného stretnutia. Jasmine, mladá novinárka s vášňou pre záhadné príbehy, prežíva každý deň v zhone za správami a sníva o tom, že raz odhalí príbeh, ktorý z...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Soren prudko zastaví pri starej bráne a vyzve ma, aby som ho nasledovala do záhrady.
Keď pootvorí vysokú bránu a prešmykneme sa dnu, zmocní sa ma zmätenie. "Že ty práve nejdeš kradnúť Blačákovho psa?"
"Ak s tým máš nejaké skúsenosti, prácu by nám to len uľahčilo."
Niet času na ďalšie otázky, Soren už preskakuje plot a stráca sa v Blčákovej zanedbanej záhrade. Ozve sa z nej rámus reťaze.
Potom sa už k plotu blíži šesť nôh.
"Soren, ty si zo mňa robíš srandu."
Zvrchu na mňa vykukne hlava psa, ktorá spolu s dlhým telom okamžite preskakuje drevá a končí pri mojich nohách. Za ním sa objaví aj rozžiarený Soren. Keď doskočí, očistí si špinavé kolená a pozrie na mňa akoby práve urobil tú najviac romantickú vec na svete.
"Mám ťa pochváliť?" kontrolujem mu.
"Možno neskôr," zazubí sa. "Mohla by si mi ho ale pomôcť naložiť do auta."
Psisko na mňa nepriateľsky pozerá, ale Sorena počúva na slovo. Keď naskočíme späť dovnútra, je šťastný ani blcha.
"Prečo?" začnem.
"Všetko ti vysvetlím. Ale až potom."
Jeho optimizmus je nákazlivý a vráti mi časť stratenej dobrej nálady. "Smiem pustiť hudbu?"
"Buď taká dobrá."
Cez kábel napojím svoj telefón na autorádio a vyberiem pieseň Searchlight od Phillipha Phillipsa. Slová tej skladby mi prvýkrát dávajú celkom iný význam. Sú hlboké, ale predsa umiestnené do tónov plných energie. Aj Sorenovi sa pieseň páči - už pri druhom refréne ju spieva spolu so mnou.
Cestujeme dlho, ale je nám príjemne. Ukradnutý pes spokojne oddychuje na zadnom sedadle a pozerá na mihajúce sa oblaky za oknami. Zdvihne hlavu až vtedy, keď sa ocitneme pri moste za mestom na konci kotliny, ktorý vedie do dediniek ukrytých v horách. Auto necháme pri ňom a zídeme nižšie, kde sa napojíme na málo využívanú cyklotrasu. Všetci traja mlčky kráčame ďalej a dostaneme sa k veľkému jazeru. Tu sa Soren zastaví a na chvíľu, v ktorej sa rozplynul všetok čas, sa zahľadí za oranžový horizont. Slnko je už skutočne veľmi nízko.
"Teraz už naozaj neviem, čo viac mám urobiť," povie napokon.
V hlase má čistú bolesť. Odráža sa aj v jeho očiach, keď na mňa pozrie a rozhodne sa vykročiť ku brehu. Nesmelo pozriem na hodinky. Už len desať minút.
Zídem k nemu a objímem ho. Chcem sa ho spýtať toľko vecí, ale Soren mi to nedovolí a začne prvý. "Vieš, Jas, dnes v noci som mal sen, o ktorom som ti už čosi hovoril."
"Spomínam si."
"Nikdy som ti ho však nepovedal celý."
Preľaknem sa, že strácame čas. "To nevadí, Soren."
