V srdci rušného veľkomesta, kde sa čas akoby zastavil, začne sa odvíjať osudový príbeh neobyčajného stretnutia. Jasmine, mladá novinárka s vášňou pre záhadné príbehy, prežíva každý deň v zhone za správami a sníva o tom, že raz odhalí príbeh, ktorý z...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na nič sa ma nepýta, iba zbalí všetky veci a láskavo navrhne, či by sme už nešli. Deckám sa to nepáči, ale vychovávateľky už takisto trvajú na tom, aby sa šli spoločne naobedovať naspäť do domova. Lucy ho naposledy objíme - a bez ďalších uteká za skupinou detí. Obom nám je akosi ťaživo.
"Nemohol som si nevšimnúť, čo sa stalo," začne opatrne, keď vychádzame na parkovisko.
Kývem hlavou a vyháňam z očí ďalšie slzy. "Prosím, Soren. Nie. Nehovor o tom."
"Tvoj vzťah s rodičmi ma prekvapil. Nevedel som, že je taký... Jasmine, no tak, počúvaj ma. Neplač."
Nežne mi zotrie slzy z líc. "Buď pokojná. Veď nič sa nedeje. Prejdime sa k rieke a tam mi povieš, čo sa to vlastne všetko stalo, dobre?"
"No dobre."
Cestou cez záhrady mlčíme. Až keď sa usadíme na breh rozvodnenej rieky, Soren ma pohladí po chrbte a privinie si ma bližšie k sebe, čím celkom utíši moje tlmené vzlyky.
"Nie je to také zlé ako to vyzerá," začnem, "netýrajú nás ani nič také."
"To je dobre, nie?"
"Ale neznášajú, keď niečo nie je tak, ako povedia oni. Alebo keď to nie je dosť dobré."
"Chápem."
"Nie, Soren." Odtiahnem sa. "Nebolo to ideálne, kým sme obaja s Edom chodili na strednú, ale každý sme nejaký a naučili sme sa spolu žiť v jednej domácnosti viac-menej tolerantne."
"To im nedáva žiadne právo udrieť ťa," oponuje mi Soren a ja s ním súhlasím. "Ja viem. Ale ani mama občas nezvláda svoje emócie. Je prchká a náladová. Ale najviac sa trápi, lebo jej už viacej nepatrím. Začala som žiť svoj vlastný život, v inom štáte, inak, ako si to predstavovali oni a nevedia mi to odpustiť."
Pozerám na rieku a spomeniem si na tú dobu, ktorá predchádzala moje maturity. "Chceli zo mňa jadrovú fyzičku, vieš? Lebo veľa zarába a má uplatnenie, narozdiel od reportérky. Akosi im pritom unikalo, že na to absolútne nemám bunky, každý príklad je pre mňa trápenie a miesto čísel ma vzrušuje skôr filozofia a literatúra."
"Chceli pre teba len to najlepšie," hovorí, ako sa nad tým zamýšľa. "Až tak, že prehliadali to, kým si a videli niekoho, kým by si sa iba stala."
"Nestala by som sa a v tom je ten problém. Nie som kockáč. Bohužiaľ."
Vzdychnem si. Už mi je akosi lepšie. "Nenávidím víkendy, lebo vtedy sú intráky pozatvárané a ja musím cestovať domov. Vždy sa pohádame. Vždy. A potom sa cítim ako ja tá vinná a pritom viem, že... že to tak nie je. Mám ich rada. Ale neviem, či oni majú radi mňa za to, aká som."
"Každý rodič miluje svoje dieťa."
"Niektorí rodičia až príliš."
Chytí ma za ruku. "Nemôžeš si to brať tak osobne, Jasmine. Rozumiem, že sa trápiš, ale stoj si za svojím. Láskavo, no odvážne."
