Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 16

„Niekedy nejde o to čo cítiš ale o to akú to má budúcnosť." Pozriem sa na Melody ktorá práve vypustila z úst niečo múdre a nechápavo si ju obzriem.

„Spala si so psychológom?" Zasmeje sa no myslím to vážne.
Ona často nehovorí múdre veci.
„Jasné. Pozri, síce to je teraz nalomené, vždy je možnosť to dať dokopy. Neviem čo máte medzi sebou, ale slová to dokážu napraviť."
Okej. Toto dievča malo buď fakt dobrý sex so psychológom alebo učiteľom literatúry.

„Deje sa niečo?" Opýtam sa a pohľadom uvidím Huntera, ktorý  telefonuje s otcom už dobrú polhodinu a skontrolujem tak či nás nepočul
„Zamilovala som sa." Zašepká. Na chvíľu sa v jej tvári zjaví radosť no potom len pretočí očami, mávne rukou a zasmeje sa.

„Ale to nieje nič podstatné, bože trepem. Ale skôr než ti poviem všetky detaily, musím zistiť či mi za to stojí a či ho milujem naozaj."

Prikývnem. Nebudem na ňu tlačiť ani nič podobné. Keď bude chcieť sama mi to povie.

Viem, že ona bola tá ktorá mi vždy dávala prednášky aby som sa nezamilovala, a hlavne mi opakovala to, že sú chlapi svine. Ale očividne našla toho pravého.

„Teraz sa idem obliecť a ty tiež. O hodinu nech si dole." Prísne na mňa ukáže prstom a po chvíli hodí pohľadom po Hunterovi, ktorý nás sleduje.

„ ty, ideš nejdeš?" Hunter sa na mňa pozrie no odvrátim rýchlo pohľad a vyberiem si zo skrine šaty.
Môžem ho zvysoka osrať.
Nepotrebujem cítiť zlomené srdce alebo sklamanie keď viem, že tie pocity ma len dostávajú na dno.

Nemal tu byť.
Nemala som ho spoznať a mal mi dať pokoj.

Keď zistím, že šaty ktoré som si zobrala sú úplne vyzývavé a zahaľujú len zopár kusov pokožky provokačne sa usmejem.
A tu nastupuje verzia mňa ktorá chce byť sukou, chce mu dať dôvod žiarliť a vyrážať mu dych zakaždým čo sa na mňa tento večer pozrie.

Preto skôr že stihne vidieť čo si obliekam zmiznem v kúpeľni a začnem sa pripravovať.

Dokopy mi to trvá polhodinu. možno aj viac.
No nakoniec som spokojná sama so sebou.
Avšak keď vychádzam z kúpeľne v apartmáne nie je nikto.
Jasné.
Už len on by tu na mňa čakal nie?

Zoberiem si do ruky malú kabelku do ktorej hodím kartu od bytu, peniaze, rúž, špirálu, gumičky a telefón.

21:43

Len sa spokojne usmejem vychádzajúc z apartmánu.
„No do riti ženská!" Zakričí Melody a objíme ma.

„Dievča, keby mám medzi nohami vtáka pretiahnem ťa." Rukou si buchnem po čele a zasmejem sa nad tým aká blbá je.

„Jasné. Poď ty rambo pretože Hunter už asi išiel." Ťahám ju chvíľu za ruku ku výťahu no potom keď som si istá, že ide rovnakým tempom pustím ju.

„Išiel rezervovať box v ktorom budeme sedieť." Mykne plecami a ja len prikývnem. 
Nech už išiel kamkoľvek nezaujíma ma to.
Zaujíma ale načo si to priznávať nie?

Hnevám sa na neho.
Príde sem, prekazí mi dovolenku a jediné o čom dokáže rozprávať je to, že chce sex.

Je krátko po pol jedenástej keď vchádzame do klubu, už len z vonka vyzeral byť naozaj dych vyrážajúci, no zo vnútra musím uznať, že je zariadený dokonalo.
Na to, že je to najväčší klub a podľa všetkého tu má byť nejaká obrovská narodeninová párty tu ale nie je veľa ľudí.

Nieje to tu prázdne a počet ľudí je kľudne nad 50, no narážam na fakt, že na parkete tancuje zo 20 ľudí a ostatný sedia kdekoľvek v miestnosti.

„Ideme za Hunterom?" Opýta sa ma Melody keď vedľa mňa zastane a prstom ukáže niekde ku prázdnemu boxu v ktorom sedí a je na telefóne.
„Poďme. Mám pocit, že čím skôr sa opijem tým rýchlejšie sa s ním budem normálne rozprávať."