Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 39

„Už si?" Zaklopal mi na dvere už niekoľký krát Hunter nad čím som len otrávene pretočila očami.
„Sakra ak chceš aby som vyzerala dobre prestaň sa ma každých päť minút pýtať či už som." Zavrčala som podráždene a pokračovala v natáčaní si vlasov.
Hlupák.

„Páčila si sa mi aj o druhej ráno keď si bola opitá, všade si grcala a bolo ti zle. Neviem prečo by si sa mala maľovať ježišikriste. Zbytočne ti to trvá sto rokov." Chytím do rúk fľaštičku s krémom a hodím ju do dverí na čo sa ozve smiech a aj cez to, že sa hnevám som viac než len rada, že počujem jeho smiech.

„Nemyslel som to zle As... Vieš, že som to nemyslel zle." Prehodí nad čím len pretočím očami, nemôžem vyzerať dobre?
„Len keď budem vidieť všetky tie mužské pohľady na tebe neviem či sa udržím a niekomu neprijebem a chápeš, ide viac o moju reputáciu ako o tvoju." Začnem sa smiať, neviem či kvôli jeho slovníku alebo kvôli tomu čo mám na jazyku.

„Čo je vtipné zlatko?" Počujem jeho hlboké povzdychnutie. Rovnako ako ja nechápem jeho vulgárnosti, on nechápe môjmu zmyslu pre robenie nervov.
Vypnem kulmu, vyberiem ju zo zástrčky a chvíľu uvažujem či poviem to čo som chcela povedať.

„Trápi ťa azda Ryker?" Odomknem dvere na čo sa okamžite stretnem s jeho mračiacim pohľadom v ktorom sa odzrkadľuje toľko hnevu avšak moje oči po ňom automaticky začnú kĺzať a ja cítim teplo na rôznych miestach tela.
Došľaka. Jeho čierny smoking zvýrazňuje jeho svaly a aj keď som ho v práci videla len v obleku, stále si len zvykám na to ako sa mi pri pohľade na neho podlamujú kolená.

„Panebože. Neviem kto sa bude túto noc biť o koho." Zasmejem sa no on si ma dravo pritiahne do bozku, ktorý mu letmo opätujem a následne ho buchnem po zadku, nad čím on len porazene pretočí očami. 

„Som sexy a neodolateľný ale ak mi neuhneš bude tu niečo striekať a ver mi nie to, čo by si chcela prehĺtať." Buchnem ho tento krát do pleca no pre bezpečie sa mu naozaj odstúpim, aby mohol ísť na záchod.
Vediac, že tento večer bude ešte zaujímavý, sa radšej čo najrýchlejšie obúvam a čakajúc ho pri dverách, píšem správu Melody.

Astrid - Je okej? Je všetko okej? 

Mel odpisuje do minúty a preto keď mi príde správa nie som prekvapená.

Melody - Ty máš rande?

Zamračím sa no keď sa mi na obrazovke ukáže, že mi volá zamračím sa ešte viac.

No okamžite jej to zodvihnem vediac, že ak by som tak neurobila, určite by prišla.
Klasicky.
Stále si myslí, že mi to s Hunterom nevydrží dlho no ostáva v pozadí, pretože má aspoň dobrý plat a výhody.

„Kedy si mi chcela povedať, že ideš na ples na ktorý nie som pozvaná?" Počujem, že sa nehnevá a to ma istým spôsobom ukľudní. Má svoje dni a vtedy ju nechcem ani len stretnúť, nie to ešte nahnevať. 

„Odkiaľ si to vedela?" Skočím jej do reči dúfajúc, že mi odpovie.
„Povedal mi to Ryker, bol u mňa doma." Dych sa mi zastaví, neviem prečo, možno som to trochu nečakala a trochu aj áno.
Avšak po tom všetkom som čakala, že práve ja budem tá, za ktorou príde pre pomoc. 

„Prečo bol u teba?" Opýtam sa dúfajúc, že nech už tam robili čokoľvek nebol tam Jered.
Aj keď je rovnako starý ako my, dopekla dokonca o tri roky starší nedopustim aby bol pri niečom takom, je to môj brat sakra.

„Pýtal sa na teba."