Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 34

„Odišla si." Povedal akonáhle sme sa posadili na jeho posteľ ktorá nepríjemné zavŕzgala. Tá posteľ mala viac rokov ako ja.

„Ja viem. Prepáč." Povedala som do ticha izby na čo som počula len jeho smiech.
Možno to nebol najlepší plán ale bol to rozhodne najlepší únik od reality a pocitov.
Toxický detox, ktorý mi možno trošku pomôže.

„Prepáč? Kurva odišla si s kamarátkou. Vyjebala si sa na to či budem v poriadku a odišla si. Vedela si s kým si sa mu tu nechala a aj tak si odišla. Ani raz si mi neposlala peniaze, nenapísala a neprišla sa pozrieť." Teraz už kričal no stále sa na mňa nepozeral.
Mal dôvod hnevať sa, ak by som bola na jeho mieste, urobila by som to isté.

„A ja som tu bol. Bol som tu dni, mesiace a roky. Znášal som bitky, ktoré si mala trpieť ty. Trpel som všetko čo si mala trpieť ty. A neodišiel som. Lebo som dúfal, že prídeš. Dúfal som."

V očiach som mala slzy a keď som ku ňu natiahla ruku postavil sa a prešiel ku svojmu oknu opierajúc sa o neho tak ako to robil vždy, keď hľadal pomoc.
Vždy mi hovoril, že dúfa, že keď sa pozrie do okna tak uvidí niekoho, kto nás ide zachrániť.

„Nenávidel som ťa. Tak veľmi a aj cez to, že si to vedela si prišla. Povedz mi, načo ideš niekde, kde nie si potrebná, kde ťa nikto nechce a kde už viac nemáš domov?"

Zamračila som sa no aj cez to, že som vedela, že má pravdu ma to bolelo. Nebola som tu chcená, mama o chvíľu aj zabudne, že som tu, a priznať sa, že som sa sem vlastne prišla skryť mi prišlo hlúpe.
Avšak dúfala som, že aspoň brat bude trošku rád.

„Mal si odísť." Postavím sa a prejdem ku nemu dúfajúc, že mi odpustí. Mal by. Pretože naozaj odísť mal. Nikto ho tu nedržal.
„Si dospelý, prestaň hádzať všetku špinu na mňa, sám si hovoril, že odídeš."

Prikývol no nič nehovoril.
„Neodišiel som lebo som vedel, že by si trpela len ty. No aj cez to si bola ty tou ktorá odišla bez jediného slova.
Pozrela som sa naňho a urobila vec ktorú som si nepremyslela.

Chcela som trpieť aby som si uvedomila aká hrozna osoba som. Chcela som cítiť bolesť. Chcela som cítiť všetko to čo cítil on, chcela som zobrať svoju bolesť na seba, jeho starosti na moje plecia a jeho trápenie na mňa.
Možno som chcela trpieť kvôli Hunterovi.
Kvôli tomu, že som mu naletela.

Kráčala som rýchlo po schodoch no kvôli tomu, že som sa bála, že sa každým krokom rozpadnú.
„Zbi ma. Zbi ma tak ako to vieš len ty. Tak poď. Urobím ti boxovacie vrece ak si uvedomíš aká skurvená matka vlastne si."