Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 28

Hunter

„Čo je také dôležité?" Štekne po mne Melody pred tým než sa zvalí na posteľ tvárou dole a rozvalí sa tam, nad čím sa jemne ošijem.
Mám rád svoj osobný priestor a hlavne poriadok.

„V prvom rade, dúfam, že tvoj postoj sa po príchode domov a naspäť do práce zmení inak budem musieť zmeniť aj ja ten svoj. Chápem, že sme na výlete, dovolenke, nazvi to ako len chceš ale akonáhle prídeme naspäť, nebudem toto tolerovať. Mrzí ma to, lebo Astrid a vy ste kamošky. Ale nemrzí ma to nijak viac." Vyhrážanie sa bola jediná možnosť, ako pri nej niečo dosiahnuť skôr než budem musieť konať, a to by sa Astrid páčiť nemuselo.
Navyše to bol aj jediný spôsob komuníkacie, ktorý som poznal.

„Dobre jasné chápem ťa dobre? Nemusíš mi to hovoriť stále." Cítil som ako pretočila očami a premáhal sa jej akokoľvek ublížiť.
Keby sa ku mne ktokoľvek z mojich zamestnancov choval tak ako ona posledné dni už dávno by u mňa nepracoval a postaral by som sa o to aby si prácu nenašiel a to bolo ešte to najmenej, čo by som urobil.

„Ja aj Astrid zajtra odchádzame." Prehovorím keď ostane ticho aby som sa konečne dostal k pointe. Nemám chuť tu s ňou tráviť ani o minútu dlhšie, nie, že by som ju nemal rád alebo niečo podobné no potreboval som ísť s Astrid na večeru, oboznámiť ju s pár vecami a potom si s ňou užiť pekný večer skôr než sa to pokazí.

„Dôvod? Pokiaľ dobre viem tak vy ste sem ani nemali v pláne chodiť, nepáči sa mi to. Je to môj výlet a jej." Zamračí sa no ostáva ticho. Okamžite sa usmejem keď cítim zmenu v jej hlase a preto sa už ani nesnažím baviť sa s ňou ako s kamarátkou. Tak či onak to bude pre mňa len a len lepšie.

„Nemáš v tomto žiadnu právomoc, odchádzame bodka. Ty tu kľudne ostaň alebo poď s nami, je mi to jedno, dávam ti ale na výber." Mykol som plecami aj keď som vedel, že tu ostane.
Jej riť neuvidí podobné miesto pravdepodobne už nikdy.

„V prípade, že tu predsa len ostanem..."

„Nechám ti tu letenku, ako ste boli dohodnuté s Astrid, ktorá je naplánovaná o týždeň, nechám ti tu peniaze na jedlo a dosť na bar alebo nejaké oblečenie."

Spokojne prikývne nad čím sa chcem zamračiť.
Nahradí kamarátku za peniaze a radšej ostane bez nej, ako aby mala prísť o zábavu.
Síce o ich priateľstve neviem veľa, alebo o iných priateľstvách, Astrid si ju určite nezaslúži.
Melody mi venuje mi zamračený  pohľad  a prehovorí: „Čo tu ešte robíš Rómeo? Mam pocit, že tvoja Júlia čaká na vaše rande."

Zavrčím smerom ku nej no prikývnem a nechajúc ju v izbe odídem rýchlo pred apartmán...