„Nechcem ti sľubovať nič čo nemôžem dodržať ale môžme to skúsiť. Ty so mnou. Možno to bude ťažké, možno nebudem najlepší ale chcem ťa a chcem ťa navždy." Jeho oči sú rovnako naplnené bolesťou ako tie moje a aj cez to som ticho.
No predsa je tam stále nádej a tá zomeria posledná nie?
Aj keď v našom prípade...
„Budeš tu?" Zašepká a jemne ma pobozká na čelo nad čím sa jemne usmejem.
„Budem tu pre teba tak dlho, ako ma tu budeš potrebovať." Zašepkám pre zmenu ja...
„Máš dneska niečo v pláne?" Opýta sa ma keď vojde do kuchyne zatiaľ čo varím večeru.
„Vzhľadom na to, že bude o chvíľu sedem hodín tak ani nie, prečo?" Zasmejem sa, vypnem mäso a otočím ku nemu.
Sledujúc, ako si zastane oproti mňa a na tvári mu hrá šibalský úsmev pretočím očami.
Toto mi rozhodne chýbalo. Tá jeho detská duša.
Bohužiaľ aj cez to, že aspoň my dvaja sme okej, mám stále v úzadí hlavy mamu a brata.
Keď už som to začala riešiť, nemala by som to nechať tak.
„Ples, dosť formálny, veľa ľudí kvalitné jedlo, bude sa ti tam páčiť." Zodvihnem obočie premeriavajúc si jeho až príliš vysmiatu tvár.
„Tak to vyklop. Usmievaš sa ako slniečko na hnoji a na to ako oduto vyzeráš každý deň, tento krát si až príliš šťastný nie?" Okamžite pretočí očami ako dieťa a úsmev mu opadne. Takže som mala pravdu?
„Budú tam moji rodičia, sestra a Ryker. Viem, že mala dneska prísť Melody ale ona rada nepríde." A vtedy dostanem až príliš zlý nápad, ktorý si ale nestihnem premyslieť. Pretože som v dobrej nálade a rada ho provokujem.
„Ryker? Bože prečo si to nepovedal skôr? To sa musím ísť okamžite obliecť." No skôr než stihnem ujsť ma chytí za ruku a pritiahne si ma bližšie ku sebe čím do neho vrazím.
„Astrid. Ja prisahám, že ak toto myslíš vážne okamžite mu zavolám aby nikam nešiel." Zavrčal, no ešte neznel príliš nahnevane, predsa len je to jeho najlepší kamarát.
Jemne som sa uškrnula a prikývla na znak porozumenia. Akonáhle ma pustil, pomaly som sa s malým úsmevom vzdialila.
„Kam ideš?" Moje vnútro poskočilo od radosti, och Hunter, ďakujem, že sa pýtaš.
Zastala som neďaleko dverí do kúpeľne a otočila sa na Huntera tentoraz už so širokým úsmevom.
„Do kúpeľne, no ty by si mal volať Rykerovi." A skôr než sa stihne rozbehnúť ja už utekám do kúpeľne kde sa rýchlo zamknem a znemožním mu ma zbiť.
Bytom sa ozývali jeho nadávky a môj hlasný smiech.
ESTÁS LEYENDO
Bezcitný hráč
RomanceMuž, ktorý je zvyknutý na to, že má všetko čo len chce. Dievča, ktoré nevie, čo vlastne chce od života, no vie jedno. A to to, že nechce mať s ním nič spoločné. ~~~~~ Bezcitný hráč PRVÁ ČASŤ Zamilovaný hráč DRUHÁ ČASŤ
