Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 22

„Buď mi číta myšlienky alebo je jasnovidec, ale presne dnes som chcela ísť na pláž." Prehovorí keď oddialim telefón a ja sa nad ňou len zasmejem.
Ona by išla najradšej všade. 

„Takže si musím nájsť niečo vhodné na pláž no taktiež pekné do baru super." Povzdychnem si hľadajúc v  skrinke niečo vhodné.
Keby viem ako sa celé toto zvrhne určite si zoberiem o dva kufre naviac.

„Nemusíš vyzerať dobre. Chlapca už máš takže stačí, že dýchaš a máš prsia aj vagínu pokope."
Hodím po nej tričko, ktoré mám v ruke nad čím stíchne a pre istotu či som ju náhodou nezabila sa obzriem. Bohužiaľ, si prezerá moje tričko so záujmom.

„Toto je pekné, myslíš, že si to môžem obliecť?" Len sa zasmejem no prikývnem.
Čokoľvek čo ju urobí šťastnou.
Ja ani len neviem ako sa mi dostalo do kufra, pretože ho nenosím.
Dokonca mám aj pocit, že mi ho dala práve ona.

„Asi si k tomu dám len bikiny. Zladíme sa?" Bikiny?
Aby ma rovno Hunter zabil?
Jasná vec.
No i cez to siahnem po kusu oblečenia a premeriam si ich.

„Inak, nebude to vadiť, že tam budem s vami? Veď vieš keď ste teraz spolu." Pokrútim hlavou, že nie no potom sa na ňu otočím.

„Nechceš tam zavolať toho... Počkať stále o ňom nič neviem." Zamračím sa na ňu no ona sa len zasmeje.
„Zavolám, predstavím aj všetko. Ale od rána mi neodpísal. Nebude trápne keď mu napíšem?" Nechápavo sa na ňu pozriem.
Podobné veci sme nerozoberali roky a tak je to stále divne, rozprávať sa spolu o vzťahoch ako keby som o bolo na našom dennom zozname.
„Prečo by to malo byť akože trápne?" Pretočí očami a hodí sa vedľa mňa na posteľ.

„Ráno som mu napísala, že včerajšok bol fajn a určite si ho chcem zopakovať. Nevidel to a ani neodpísal. Chápeš, čo ak si to rozmyslel alebo ja neviem?" Posmutnie nad čím sa len zasmejem a pokrútim záporne hlavou.

„Napíš mu ty špina inak uvidíš hnev titánov. Toto je tvoje znamenie, urob to, čo chceš a cítiš. Ver mi." A aj keď som nečakala, že tak urobí, okamžite berúc do rúk telefón píše správu jej princovi.

Je zvláštne že práve my dve sme si našli priateľov v ten istý deň.
My dve.

„Počuj. Len medzi nami dobre?" Zrazu zvážnie a ja sa na ňu pozriem so záujmom.
„Viem aký je Hunter. Poznám ho príliš dlho a nechcem aby sa stalo niečo čo sa nemá. Nechcem ťa strašiť ale... Len mi sľub, že ak sa náhodou rozídete, zoberieš to, fajn."

Nechápavo sa na ňu pozriem.
Dobre, je pravda, že sme spolu pár hodín no i cez to ma to prekvapuje.
To, že by som to mala zniesť nejako zle.
Hunter je... Dobre, mám ku nemu silné pocity no aby som sa zrútila?

„Panebože Melody o tomto ani nesranduj. Neboj sa, nenechám si pomotať hlavu jasné?"