Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 19

„Prečo si ticho?" Jemne sa priblížil ku mne na posteľ a opatrne si sadol. Stále som nechápala tomu, že to naozaj povedal.

„Ja som ti práveže chcela navrhnúť sex." Vychŕlim zo seba rýchlo no nedokážem sa mu pozrieť do očí.
Naozaj som chcela.

„Ďakujem ale, inokedy. Skús to so mnou, naozaj. Možno to nebude prechádzka ružovou záhradou ale pokúsim sa aby to bolo pekné." Zachrapčí blízko môjho ucha pred tým než spojí na chvíľu naše pery.

„Potrebujem istotu, že si ochotný sa zmeniť." Zašepkám nevediac, či si nepýtam veľa. No sám to pred chvíľou povedal a ja tak len dúfam, že to bude v poriadku.

„Budeš so mnou chodiť?" Spojí náš pohľad a vtedy keď slabo prikývnem neviem kto sa na koho vrhne skôr.
Neostávame pri bozkoch, dotykoch alebo jemných pohľadoch.
Akonáhle sa jeho prsty ocitajú vo mne je nám jasné, že to cítime obaja.

Aj vtedy keď sa moje nohy trasú ako želatina, pomaly do mňa vsúvajúc dva prsty a hybajúc s nimi vo mne, aj vtedy stále myslím na jeho slová.

Občas ich vytiahne aby sa venoval všetkému dôkladne, a sakra až rýchlo si zvykám na ten pocit blaha, že chcem povedať, že mi to stačí. Akonáhle ale počujem rozopinanie zipsu, cítim tlak a cítim jeho viem, že chcem viac. Chcem jeho.

No obaja cítime tu chémiu aj vtedy keď kričím tak, že to počujú až na recepciu a aj vtedy keď je nám jasné, že táto noc je našou prvou a aj cez to sa ani jeden z nás nepozastavuje nad ničím, čo bolo pred tým...

Neviem či rozhodovalo moje srdce alebo môj rozum no keď som sa ráno zobudila sama v posteli prepadla ma panika.
Myslím, že ako každá žena som hneď myslela na najhoršie.

Keď ale buchli vchodové dvere spokojne som sa zbalila naspäť do postele.

„Ty štetka!" Vykríkne Melody na čo vykríknem aj ja. Rozhodne som čakala niekoho iného.

„Doriti prečo tu kričíš?" Chytím sa za srdce a venujem jej škaredý pohľad. 
„Akože.Prečo tu kričím? To TY si odišla z párty len tak a keď mi prišla správa okamžite som sa vykašľala na chlapca s ktorým chodím a išla za tebou. A vieš čo som našla namiesto uplakaného dievčaťa ktorému je zle?"

Tvárila som sa úplne nevinne tak trochu sa snažiac spracovať všetko čo povedala.
„Nájdem tu vzdychať moju najlepšiu kamarátku ktorá tu kričí ako štetka a ani mi nič nepovedala do mačky!" Prudko sa posadí vedľa mňa a ja sa zasmejem.
No ako náhle si sadne tak rýchlo sa postaví a znechutene ohrnie nos.

„Nie. Rozhodne tu nebudem sedieť nech sa tu dialo čokoľvek." Zasmejem sa nad jej reakciou no nakoniec si aj tak sadne.

„Frajer?" Síce sa už nesmejeme no panuje medzi nami klasická kamarátska nálada kedy sa obe usmievame pripravené dať si rady.

„Som šťastná vieš? Nevedela som, že by som mohla niekoho milovať, nie to, že ešte on mňa. Ale milujem a je to, ty kokos je to pekné." Prikývnem. Pretože viem presne o čom hovorí.
Nejdem hovoriť o tom, že ho pozná deň možno dva. Keď je šťastná ona, som aj ja. Logicky.

,Sľubujem, že ti poviem omnoho viac len niekde na káve. Každopádne si na rade." Prikývnem. 

„Tiež mám frajera." Myknem plecami a tvárim sa ľahostajne no ona na mňa okamžite skočí a nad čím syknem od bolesťou.

„Kto to do psej riti je?!" Zhíkne od radosti na čo ju strčim zo mňa a ona dopadne s hlasným buchnutím na zem.

Keď buchnú dvere a do izby vojde Hunter, ostane stáť vo dverách a pozerá sa na nás.
Venuje mi veľký úsmev no potom sa pozrie na Melody.

„Si v pohode?" Opýtam sa jej no ostáva stáť opretý vo dverách nechystajúc sa jej pomôcť.

„Nie. Táto štetka." Posadí sa a ukáže na mňa prstom
„Mala včera žhavý sex s jej frajerom ale akože, poriadne žhavý. Neviem kde si bol ale kebyže to počuješ, bola som nadržaná len zo zvukov chápeš?" A potom ublížene ukáže na seba pokračujúc: „A ja ani neviem kto to je." To už sa postaví a zoberie Hunterovi tašku v ktorej sa začne prehrabávať.

„Takže žhavý sex s frajerom heeej?" Zatiahne Hunter keď sa na mňa pozrie nad čím sa len zasmejem a pretočím očami.
„Hej. Ale chápeš. Potrebujem vedieť kto to je a prekvapuje ma, že si jej dovolil." ozve sa Melody ktorá vyberá z tašky jedlo a následne otvára puding. 

„Hmm aj mňa by to zaujimalo." Povie zatiaľ čo sa ku mne približuje s lišiackym úsmevom.

Uvidím ako sa na nás pozrie Melody a sleduje nás.

„Tak čo Astrid, dáme druhé kolo?" Nahne sa nado mňa a pomaličky spojí naše pery...