Bezcitný hráč 54

3.8K 135 2
                                    

„Si si istá, že je to dobrý nápad?" Hovorím zatiaľ čo kráčame chodbami obrovskej budovy, v ktorej sa ozýva tlmená hudba.
Jasné, možno máme pár dôvod prečo to urobiť, ale je tu hlavne otázka prečo by sme to robiť mali?

„Čo ak tam bude?" Jasné, práve zniem ako úplný bojko a pravdepodobne si Melody myslí, že som posratá ale chystám sa mu zdemolovať pracovňu a vlastne nemám ani dôvod.

Výhovorka? Sme opité.

„Hunter tu býva takto pozde len kvôli papierom alebo cez víkendy." Ubezpečí ma no aj tak mám o tomto celom pochyby.
No prikývnem dúfajúc, že má pravdu pretože inak sme v totálnej riti.

„Ale prečo práve on?" Opýtam sa keď viem, že o chvíľu budeme pred jeho pracovňou a už nebude cesty späť.
„Prečo ni? Nemám ho rada, tebe niečo tají. Nestačí? Navyše je to jediná osoba ku ktorej si aktuálne niečo môžem dovoliť."

Mykne plecami, stlačí kľučku a akonáhle uvidím, že za pootvorenými dverami panuje tma vydýchnem si.
„Takže." Otvorí dvere vstupujúc do tmy zahalenej miestnosti a zapáli svetlo na telefóne.
Krátko po nej vstupujem aj ja a zatvárajúc za sebou dvere sa náhle prudko otočím.

„Prečo to tu vonia ako on?" Zašepkám nasávajúc mne dobre známu vôňu. Môže niekto voňať tak dokonalo ako on?
Sakra stavím sa, že keď prdí tak vypúšťa obláčiky ktoré voňajú.
Obláčiky šťastia.

„Nemôžem." Pokrútim hlavou a už už som na odchode keď ma zastaví ruka.

„Ale no ták, odišiel nestarajúc sa o to kde si. Navyše má pred tebou tajnosti." Prikývnem. A ja mám pred ním.

„Do toho dievča!" Zakričí a rukou z jeho stola zhrnie všetko na zem.
Boli dni keď sme toto robili našim ex. A bolo jedno aké detinské to bolo, vždy to bolo niečo čo sme vedeli urobiť na jednotku.

A zatiaľ čo sne ničili  jeho pracovňu a vlastne nemali na to žiadny racionálny dôvod, ani jedna z nás si nevšímala kameru v rohu miestnosti.

Pretože, koniec koncov je to môj frajer a ja mu rada robím nervy.

Bezcitný hráčDonde viven las historias. Descúbrelo ahora