Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 20

Počujem ako Melody zbesilo zakašle a Hunter po nej hodí pohľad.
„Počkať. Takže vy dvaja ste spolu?" V jej tvári je zdesenie no hovorí to s radosťou takže netuším čo si mám o tom myslieť.
Vlastne neviem ani len čo si mám myslieť o nás.

„Áno." Povie normálne ako bežnú vec a posunie ma na posteli zatiaľ čo si ku mne ľahne a objíme ma okolo pásu.
Moju tvár zaleje rumunec a mam chuť vypísknuť od radosti.
Zapradiem a venujem mu malú pusu na krk, na ktorom taktiež sídli cucflek.
Až vtedy zistím, že som nahá a do líc sa mi nahrnie ešte väčšia červeň.

„Okamžite sa oblečte. Som hladná a my ideme na obed." Hunter vedľa mňa si hlasno povzdychne.
No keď videl že sa Melody nezberá na odchod postavil sa nechajúc mi tak priestor kráčajúc do kuchyne spolu s Melody.

Rýchlo som si obliekla nejaké bikiny a čierne tielko.
Vonku o takomto čase bolo príšerné teplo aj keď u nás bola ešte zima na takéto oblečenie.
Chvalabohu, mám rada teplo.
Prehodila som si cez seba čiernu kockovanú košeľu, zobrala telefón a peňaženku.

„Ideme?" Hunter mi venoval zamračený pohľad zatiaľ čo Melody rýchlo prikyvovala a utekala ku dverám.
Hold budú sa musieť naučiť spolu  vychádzať.

„Poďme poďme, dúfam, že platiš Hunter." Melody sa na neho na znak jej slov zaškerí a ja sa len zasmejem.
Ale áno, dúfam v to aj ja.

„Melody, to že nie si v práci neznamená, že ma nemôžeš oslovovať pane." Nastúpili sme do výťahu kde som sa oprela o jeho hruď a zamyslela som sa nad všetkým možným.

Hunter nebol chlapec pre mňa, no možno bude?
Možno spolu budeme vedieť vychádzať aj inde ako v posteli.
Dúfam v to.
Lebo je prvý chlap ktorý o mňa javí záujem tak silno.

„Čo kebyže ťa budem oslovovať pane ja?" Zasmiala som sa, no jeho oči potemneli a ja som okamžite začala krútiť hlavou.

„Žiadne také." Okamžite som zatrhla môj opäť veľmi premyslený plán.
Buchla som ho jemne do hrude a otočila sa, na čo sa začala smiať aj Melody.

„Blbé ženské." Nereagovala som na jeho poznámku a skôr než sme vystúpili z výťahu si so mnou preplietol prsty nad čím som sa usmiala.
V tichosti sme kráčali ku najbližšej reštaurácii kde akonáhle sme si objednali jedlo, Melody spustila jej reč.

„Takže po prvé, som neskutočne rada že vy dvaja ste spolu. Naozaj vám to prajem ale nechápem prečo, ako a kedy." Prečo a ako nechápem ani ja.

„Už od kedy som ju videl sedieť u mňa v bare som vedel, že bude moja " Prehovoril Hunter niečo čo mi hovoril veľa krát.
Avšak vtedy to bolo iné.

„Dobre Rómeo, teraz keď chodíš s mojou najlepšou kamarátkou. To sú aj výhody pre mňa nie?" Zákerne sa usmiala tešiac sa ako dieťa.

„Nie. Toto ber ako dovolenku. Aj to na čom sme sa dohodli bude platiť mesiac. Potom sa vraciaš k normálnemu životu ako ostatný."
Melody zvesí plecia a pozrie na mňa smutným pohľadom. 

„Nepáči sa mi tvoj frajer. Neschvaľujem ho."