Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 7

Postavím sa a rozhodnem sa ísť do kuchyne ignorujúc divný pocit v žalúdku z toho všetkého.
Jasné, Hunter v tom nie je nejako veľmi, ale predsa len, ak bol jeho otec kriminálnik, kto vie aký je on?
A veľmi nechcete počuť, že niekoho otec zabil nespočetne veľa ľudí, a jeho syn s vami paktuje.

Keď uvidím Melody, ktorá si s niekým píše mám chuť ju vyhodiť z môjho bytu. Videla som kde býva, nemôže za to a ja ju nechcem súdiť, ale to, že je zvyknutá na bordel prenáša aj ku mne.
Otvorím chladničku, mrazničku a malú špajzu. Keď si potvrdím fakt, že si potrebujem nakúpiť rýchlo sa prezlečiem zoberiem si kľúče a za pár minút sa už obúvam v chodbe.

„Niekam ideš?" Zakričí na mňa Melody. V jej hlase nepočujem zvedavosť, skôr len to, že sa má potrebu opýtať.
Niekedy sme kamarátky na život a na smrť, a potom mám pocit, že sa so mnou ani len nechce rozprávať.

„Obchod. Chceš niečo?" Zakričím naspäť a otvorím dvere, akonáhle ale počujem kladnú odpoveď, rozlúčim sa a odchádzam.
Zamierila som do blízkeho obchodu v ktorom som vedela nájsť vždy všetko. Navyše to bol najbližší obchod k môjmu bytu, práci a aj tej Melodyinej. Pri vchode som si zobrala košík a postupne začala prechádzať uličkami a sledujúc regále.

Mala som v košíku takmer všetko čo som potrebovala keď som zahla do uličky a stretla sa s prenikavým pohľadom. Prisahám na poslednú konzervu kukurice, že to nie je výplod mojej fantázie.
Naozaj tam bol. Stál na začiatku uličky a sledoval ma. Ruky mal ležérne vedľa tela. Bol v čiernom a jeho tričko ktoré obopínalo jeho svaly mi vyrazilo dych.

Kde v nočnej more to práve som.

„Myslím, že ti tečie slinka." Prehovoril hrubý chrapľavý hlas a mala som pocit, že moje nohy sú zo želatíny. Pozrela som sa na miesto vedľa mňa a ťažko prehltla. Keď som si ho obzrela, cítila som teplo medzi mojimi nohami a cítila som ako som príšerne vlhká. Nie z neho, z nich. 

„My sa ešte nepoznáme príšerka. Som Ryker." Podal mi ruku a ja som ju pomaly prijala nevediac čo sa to deje. Sakra, možno ma fakt tam hore niekto má rád a chcel mi to všetko uľahčiť? 

„A-Astrid." Zakňučala som moje meno a na jeho tvári sa usadil spokojný široký úsmev. Doriti mohol byť a taký pekný? Čo pekný?! Bezpochyby keď išli vedľa seba s Hunterom, ľudia nevedeli na koho z nich sa majú pozerať.

Keď sa ozvalo zavrčanie zalapala som po dychu a stretla sa s vražedným pohľadom Huntera ktorý ale... Smeroval na mňa?!

Čo som urobila?!

Nemal by sa hnevať na svojho kamarátka, že sa mi prihovoril alebo niečo také?
A hlavne za to, že je zjavne rovnako sexy.
Ja nemôžem za to, že tá nemravná časť mňa zvlhla! To isté urobila aj pri Hunterovi dopekla tak čo má za problém.

„Musím ísť príšerka. Ale čoskoro sa uvidíme." Zakýval mi Ryker odchádzajúc preč pri čom buchol plecom do Huntera, ktorý sa pokojne zasmial.

„Pojeb sa Ry." Ryker sa na malú chvíľu otočil, zakrútil hlavou a prehovoril:
„Jedine tak s ňou." Na to sa po ňom Hunter rozbehol utekajúc obchodom a bolo počuť len smiech Rykera.

A teraz som pochopila význam toho, že sú najlepší kamaráti.
Tá bratská láska medzi nimi a to doberanie sálalo takou pozitivitou až mi stiahlo žalúdok.
Boli ako malí chlapci. Malí chlapci ktorý sú vždy spolu. Hrajú sa na hrdinov ktorý porazili príšery a držia spolu stoj čo stoj. Takže o tom mi hovorila Melody, mala to byť len práca ale ako boli spolu od mala, bolo to omnoho viac. A to ako sa mali radi, žiarlila som. Žiarlila som na to ako môže mať niekto taký dokonalý vzťah.

Ignorovala som fakt, že som sa práve stretla bod môjho záujmu s ďalším bohom tohto mesta a išla rovno ku pokladni kde som všetko zaplatila a kráčala ku dverám.

Akonáhle som otvorila dvere, zarazila som sa.

Bol opretý o svoje čierne Bugatti a sledoval ma. Na tvári mu viac nesídlil úsmev, nevyzeral ako keby sa pred chvíľou zabával a vôbec nevyzeral, že by sa mal v pláne zabávať.
Super.