Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 40

„Ten hajzel mi neodpisuje." Zavrčí Hunter hneď ako vyšiel zo záchoda s telefónom a pozrel sa na mňa.
Mám na sebe červené krátke šaty nad stehná, ktoré sú smrteľne obtiahnuté  a čierne kožáky.

„Bože vyzeráš dokonalo." Usmejem sa a keď ma dravo pobozká rukami kĺzam po jeho tele presne na miesta ktoré sú až príliš citlivé.
Jemne sa usmejem keď počujem ako zakňučí a natiahnem sa aby som ho capla po zadku. Okamžite mi ale spacifikuje ruku, a skôr, než sa stihnem nazdať, ma silno buchne po zadku tak, že až vykríknem.

„Tak poďme nech to máme za sebou a môžem ťa pretiahnuť kde len budem chcieť nie?" Zaškerí sa na mňa Hunter a potlačim nutkanie ho buchnúť. Super. 

„Myslíš na niečo iné ako na sex?" Hovorím popritom ako vchádzam do výťahu spolu s ním.
„Myslím aj na teba. Alebo na prácu, vlastne oboje je sex. Prepáč zlatko, inak rozmýšľať fakt neviem." Mykne plecami ako keby jeho slová nič neznamenali a ja sa len usmejem.

„Bože poď sem." Zašepká a pritlačí si ma na hruď.
Prisajem sa na jeho pery v rovnakej chvíli ako to urobí aj on. V žalúdku mám ohňostroj a odolávam pokušeniu dať moje ruky do jeho vlasov a pokaziť mu tak účes.
Síce by sa mu to páčilo, neskôr by sa hneval.
Jedna jeho ruka prejde na môj zátylok a druhá vkĺzne pod moje šaty a medzi nohy vyhľadávajúc tak známe pulzujúce teplo. No okamžite ako zastane výťah sa rýchlo od seba odpojíme a ja sa jemne zasmejem. 

„Počúvaj ma As, vlastne ten ples nie je až taký dôležitý." Zatiahne keď kráčame vonku kde stojí jeho auto. Čudujem sa, že tu vydržalo toľko dní bez toho aby ho niekto ukradol, navyše Hunter ho ani nezamyká. 

„Práveže je. Už som sa obliekla, nepresvedčíš ma." Usmejem sa na neho na čo sa len zamračí a venuje mi nahnevaný pohľad.

„Prestaň úražlivko. Bude tam kvalitné jedlo, tvoji rodičia, Ria a Ryker. Spomínaš si?" Nasadnem do jeho auta ktoré je zrejme vždy odomknuté a sledujem ako sa Hunter pomaly plazí. „Prestaň sa tváriť, že ideš na popravu. Pokiaľ viem nedávno si sršal od radosti, že tam ideme nie?"

Pozrel sa na mňa úplne ublížene nad čím som sa začala smiať. 
„Pohni zadkom ty veľké decko." Venoval mi posledný hnusný pohľad pred tým než naštartoval a vydal sa na cestu, ktorá bola až príšerne dlhá. Keď sme ale zastali pred obrovskou bielou vilou bolo mi hneď jasné, že je to dom Hunterovich rodičov.
A pravdepodobne dom v ktorom vyrastal.
Keď sme naraz vystúpili z auta, hneď som sa vybrala k domu ignorujúc to či ide za mnou alebo nie.

No po chvíli ma rýchlo dobehol a preplietol si so mnou prsty nad čím som sa na neho len prekvapene pozrela, vstupujúc tak spolu do domu. Ľudia ktorí boli najbližšie sa na nás otočili a tie pohľady boli smerované viac na mňa.
Super. Pecka.
Toto je ten moment kedy vytiahnu zbrane a naporcujú ma tu na nejaký dobrý guľáš? 

„Ľudia nie su zvyknutý vidieť po mojom boku ženu. Vlastne, takto na verejnosti vedľa mňa ženu vidia po prvý krát." Pošepká mi do ucha pred tým než spolu začneme kráčať hlbšie do domu.
Som pripravená čeliť jeho rodičom?

„Hneď som tu, tam je mama a otec zavolám ich." Prikývnem a sledujem ako sa Hunter vzďaľuje, zatiaľ čo si pripravujem dokonalý príhovor o tom, že rozhodne nie som zamestnankyňa alebo zlatokopka.

„Ahoj príšerka. Máš chvíľu?"