Bezcitný hráč

Bezcitný hráč 51

„Šibe ti?!" Vykríknem nechápavo sledujúc dievča predo mnou no ona nad mojou reakciou len pretočí očami.
„Prečo nie? Tak ho aspoň pobozkaj." Vystúpi z výťahu kráčajúc vonku z bytovky.

„Pretože mám frajera?" Počujem jej smiech no neprestanem kráčať kvôli tomu aby som videla jej výsmech.

„Sakra, dobre viem, že máš frajera a si úplne s toho celá paf. Ale nemysli si, že on nikoho iného od kedy ste spolu nepobozkal."
Ostávam ticho pretože jej slová sa mi vŕtajú hlavou a ja nedokážem ostať s chladnou hlavou.

Pobozkal niekoho? To čo je za debilinu?

„Dobre pozri, nie každý je taký a nehovorím, že je práve taký on. Ale sakra, keby nie si práve ty jeho frajerka už dávno si to s ním niekde rozdávam."

A až vtedy si uvedomujem akú má vlastne pravdu.
Hunter je pekný, sakra je viac než len to.
Pracuje na mieste kde má prístupné ženy a hlavne je tam manažérom.
No urobil by to?

„Navyše, jeden bozk nezmení medzi vami nič. Nezmení to ani Rykera ani Huntera. Od malička sú kamaráti, neprestanú sa baviť kvôli dievčaťu ktoré nevie čo chce."
Na chvíľu po nej šibnem pohľadom no prikývnem.
Mám chuť povedať, že možno to bude správanie na štetku a hlavne keď mám frajera, no pre Melody by to neznamenalo nič.
Vlastne sa budem bozkávať s jeho najlepším kamarátom.
A čo ak to bude čakať? Čo ak bude vedieť čo chcem urobiť a nezistím o jeho minulosti? Stojí mi to všetko vôbec za to?

„As?" Pozriem sa na Melody a zastanem.
„Ak ti tie otázky naozaj stoja za to. Urob to. Rykerovi vysvetliš, že to bolo len kvôli tomu aby si vyhrala a Hunter sa to nemusí dozvedieť."

Venujem jej úsmev a ďakujem, že ju mám. Viem, že je to zlé a budem v sračkách ak mi to nevyjde no za pokus nič nedám a niekedy treba riskovať všetko aby ste získali málo.
Aj keď, asi som naozaj krava ak to idem urobiť.
Takže dúfam, že to bude stáť za to.

„Tak poď." Zatiahne ma do uličky na ktorej konci sa ozýva hudba.
Netrvá dlho keď prejdeme cez uličky a ocitáme sa na ulici ktorá je síce až príliš nebezpečná no taktiež je obľúbeným miestom.