MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

Kapitola 3

Večer, keď sa všetci zišli pri ohni sme začali hrať nejakú hru. Bola to hra, že každý musel povedať jednu najtrápnejšiu príhodu a jednu najlepšiu príhodu. Nepáčilo sa mi to a v polke hry som sa zobral a odišiel do lesa.

Po ceste som si zapálil cigu, aby som prišiel na iné myšlienky. Po chvíli som začul niekoho, že sa pohyboval medzi stromami.

Je to nejaký vlk? Ale veď to nemôže byť, však tu vlci nechodia.

Zrazu som uvidel nejakú postavu. Chudá postava, vlasy tesne po prsia.

Ehm.. Nie je to Rogerová?

Prišla bližšie.. A áno bola to ona.

Čo tu asi robí? Prišla za mnou? Šibe ti Filip? Ona ani nevie, že si tu.

,,Ehm.. Prepáč.. Ja nevedela som, že tu niekto je." Zo smutným hlasom povedala. ,,Užij si dnešný večer ešte," povedala a zmizla. Ja som ju našťastie dobehol.

,,Tia?" Nechcel som, aby sa trápila kvôli Oliverovi, ktorý jej vždy ubližoval.

,,Čo je?" spýtala sa.

Ja som ju objal, lebo som videl, že je veľmi smutná. Ona si utrela slzu.

,,Viem, že Oliver je k*kot, ale ak chceš tak môžeš sa vyrozprávať. Som tu pre teba."

,,A ty to potom vykecáš všetkým chalanom, že som citlivka a neviem čo všetko, nie? Tak ďakujem, ale nechcem."

Chcela odísť, ale chytil som ju za ruku a povedal jej, že nikomu nič nepoviem, len že chcem, aby nebola smutná. Pozrela sa do zeme a ja som cítil jej tlkot srdca ako rýchlo bije. Ešte raz som ju objal.

,,Mám ťa rád, Tia." Ona sa len usmiala.

Sadli sme si na kmeň stromu a ona mi povedala, čo ju trápi.

,,On je korunovaný idiot. Nemysli vôbec na druhých. Vždy sa mi vysmieva, ponižuje ma a zosmiešňuje. Vieš.. Ja už nevládzem to počúvať. Akoby som mala len tie problémy, lenže on nevidí do mojej rodiny. Nevie čím som si prešla. Zaujíma ho len to, kedy ma niekde ponížiť pred stovkami ľudí." Oprela sa o moje rameno a ja som ju chytil za ruku. ,,Lenže ty to nepochopíš."

,,Tia, ja ťa úplne chápem. A viem o čom hovoríš. Ja mám tiež problémy v rodine. Matka pije a otec.. O ňom nerád hovorím."

Len som sa pozrel do zeme. Bola to pre mňa citlivá téma.

Po chvíľke sme išli k nim do baru. Objednal som jej tequilu, aby prišla na iné myšlienky.
Ja som si objednal to isté.

,,Na nedokonalý život," zdvihol som pohárik a ona sa len usmiala.

Bože, ona je taká zlatá. Viem, že ona nie je taká ako ostatné baby, a tak som na ňu musel ísť ako priateľ. Nehral som to, prisahám!

TIA

Cez víkend bolo úžasne s Filipom. Bol ku mne taký milý po celý čas, až to bolo podozrivé. Bola som veľmi rada, že sa môžem niekomu vyrozprávať. Hoci som bola trochu nervózna, ale potom to už nejako prešlo a cítila som sa bezpečne.

Sakra Tia! Len ťa využíva pochop to!!!

V škole som bola úplne mimo. Myslela som stále na ten úžasný víkend.

,,Tia. Tiaa!" okríkla ma Kaja.

,,Áno?"

,,Nad čím si rozmýšľala?"

,,Len tak."

Hodiny ubehli rýchlo a ja som sa hrozne tešila na posteľ, že si pospim. Bola som strašne unavená, a preto som mala halucinácie. Ehm.. Dá sa to tak nazvať.

***

Prebrala som sa na hlasy v našej izbe.

Do riti, kto zas ma budí?

,,Takže v piatok ideme?" spýtala sa Kaja.

,,Okej.. Ešte uvidíme," odpovedal nejaký chalan.

Chalan? Preboha a ja tu spím. Dúfam len, že som nechrápala, lebo mám hanbu až-až.

Pootvorila som oči.

,,Dobré ránko anjelik."

Do riti. Koľko som vlastne spala?

Aďo sa rozprával s Kajou a ja som si musela zvyknúť, že odteraz som pre nich "anjelik." Aďo mi aj vysvetlil prečo. Bolo to kvôli tomu, že som slušná.. No proste iná. No hej nepijem, nefajčím, tak som anjelik. Mne to až tak nevadí. Prezývka je celkom v pohode.

Ale, u Olivera som stále k*rva. Myslela som, že keď sa viac spoznáme, tak zmení názor, ale očividne asi nie.Fajn ja ho neriešim. Nie som pre každého dobrá.

,,Dobré ránko." Usmiala som sa na nich.

,,Dobré. Ja už pôjdem, nebudem vám tu zavádzať," povedal Aďo a Kaja ho išla odprevadiť.

,,O čom ste sa bavili?" spýtala som sa Kaji.

,,Ehm.. Dozvieš sa v pravý čas. Neboj Tia." Žmurkla na mňa.

Večer som sa išla prejsť do parku. Oprela som sa o stenu. Zrazu som začula nejaký výkrik.

,,Ty si k*kot? Čo si ty myslíš o sebe? Že jednu bališ, s druhou sa kamarátiš a s tretiu chodíš?"

,,Caroline. Ty si chcela, aby som s tebou chodil. Ja ťa nemilujem a ani nikdy som nemiloval! Ty to zas kedy pochopíš?"

Odrazu som začula len buchnúť dvere. Filip sa pohádal s Caroline? Oprel sa o stenu vedľa mňa. Ani nepozdravil, ale mňa to vôbec netrápilo.

,,Stalo sa niečo vážne?"

,,Nechaj tak, Rogerová."

Rovno ma odbil. Ja som bola len ticho. Zapálil si a pomaly fúkal dym. ,,Ona je tak sprostá." Povzdychol si.

Ja som ho len počúvala. Nechcela som sa zas pchať do veci, do ktorých mi nič neni. On mi to povie, keď sa bude chcieť porozprávať.

,,Ja len.. Počula si všetko?" spýtal sa.

,,No neviem, či všetko, ale dosť."