MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

KAPITOLA 15

Filip prišiel na našu izbu na mol opitý a zhúleny.

„Preboha Filip!" okríkla som ho. „Choď do svojej izby!" povedala som mu.

„Ale Tiaa." Priblížil sa ku mne a chcel ma pobozkať. Jasné, že sa mu to podarilo. Všetko v jeho ústach a hlavne jazyk chutil po alkohole a po drogách..

Sakra on zase húlil.

„Ty si taký idiot!" Skonštatovala som.

„Áno, áno ja viem," pritvrdil a znova ma bozkával. Zvalil ma na posteľ a bozkával ma po krku. Až tak mi to nevadilo, že bol opitý. Zvykla som si. Kaja bola s Dannym a ja som mohla byť aspoň chvíľku s Filipom. „Milujem ťa Tia.. Milujem ťa najviac na svete. Keby sa dalo tak to vykričím do celého sveta, že si tá najúžastnejšia baba na celej zemeguli." Ja som sa musela usmiať..

„Poď!" povedal a rýchlo sa postavil.

„Kde?" Chytil ma za ruku.

„Vykričať do celého sveta, že ťa milujem." Pritiahla som si ho bližšie.

„Ty si blázon!" Zasmiala som sa. Dotýkali sme sa čelom.. Bolo to iné ako na začiatku. Vtedy som bola zmätená, ale teraz už viem, že mu môžem veriť..

„Len tvoj?" spýtal sa a pozeral mi do oči.

„Áno.. Len môj. Milujem ťa," povedala som mu a on ma pobozkal. Pobozkal ma tak vášnivo..

Myslim si, že vtej chvíli to nebol on.. On nie je až taký romantik. On je len milý pri mne. Napríklad ku Kaji alebo ku Claire sa správa ako hajzel... Ale ten hajzel má aj nejaký cit.. Alebo to hrá? Claira mi hovorila, že on sa ku každej babe správal najprv milo, a keď sa tie baby do ňho buchli, tak ich odkopol... Tak dopadnem aj ja.. Určite! Hoci mi Claira hovorila, že tak sa správal ku nejakej Chloe a ku žiadnej inej nie.. Nemyslim si, že to so mnou mysli vážne, pretože som normálna baba, ktorá chodí na výšku a spoznala veľa iných ľudí. Veľa ľudí, ktorí boli v mojom živote len krátko alebo veľmi dlho ako Kaja.. Dali mi niečo veľmi dôležité.. A to, že nemám veriť každému kto mi povie, že som jeho kamarát, keď to tak ani nemysli.

Tak prečo veríš Filipovi?

Spýtal sa ma hlas v mojej hlave.. Myslím si, že on je iný.. Iný ako ostatní. Pri ňom sa cítim dobre. Až veľmi dobre.. Keby som sa mala riadiť hlavou, tak nikto o mňa nezakopne.. Ale ja sa riadim aj niekedy srdcom, s ktorým to vždy dopadne ešte horšie ako keby som sa mala riadiť iba hlavou.

Išla som sa prejsť.

„Počkaj," povedal Filip a dobehol ma. „Idem s tebou." Usmial sa na mňa a chytil ma za ruku. Ja som len prikývla.

Miestami sme sa rozprávali a inokedy len tak okolo seba ticho išli. Zrazu sa ma Filip pustil a ja som len cítila ako do mňa niekto hodil snehovú guľu. Keď som sa otočila, tak Filip sa začal smiať.

„Ty si idiot!" Zasmiala som sa, pretože on ma strašne chytľavý smiech a zohla som sa po sneh.

Urobila som snehovú guľu a hodila som ju doňho. Tak sme sa ohadzovali. Utekala som, aby ma nedobehol, no stal sa opak. Chytil ma za trup a niesol.

„Pusť ma.. Okamžite!" Kričala som po ňom, ale on vždy po svojom. Len sa smial. Ja som sa mu vytrhla a spadla som do snehu. Vtedy som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať. Nakoniec však vyhrala prvá možnosť a môj smiech znel celým mestom.

S ohadzovaním neprestal. Bola som celá od snehu a dokonca mokrá, ale to mi v tej chvíli nevadilo.  Ohadzovali sme sa so snehom ako malé deti. Priblížil sa ku mne a pobozkal ma.

„Mrznú mi ruky," povedala som medzi bozkami.

„Ukáž.." Zobral mi ich do svojich dlani a fúkal.. „Lepšie?" spýtal sa.

„Trochu." Usmiala som sa na neho hoci to vôbec nepomáhalo. „Nepôjdeme sa niekde zohriať?" Spýtala som sa ho.

„Viem o jednom mieste." Prišli sme ku nejakej chate.

„Čia to je chata?"

„Kamošova." Filip zašiel po drevo a ja som zatiaľ uvarila horúcu čokoládu. Bolo mi o trochu teplejšie. Usadili sme sa pred krbom a zakryli sme sa dekou.

„Konečne teplo." Usmiala som sa na ňho a oprela som si hlavu o jeho rameno.

„Tá čokoláda je výborna.. Ty budeš odteraz varič čokolády." Pobozkal ma na čelo. Ja som sa len usmiala. Naklonila som sa k nemu a prilepila som sa mu na pery. Zabudla som, že mám v ruke horúcu čokoládu a trošku som ho obliala.

„Ježiš.. Prepáč. Nechcela som.. Naozaj." Začala som sa mu ospravedlňovať a zotierala som mu ju z trička.

„Tiaa." Chytil mi ruku na jeho hrudi a pomaly sa ku mne priblížil. Ja som bola ako zhibnotizovaná. Nevedela som sa pohnúť. Dotkol sa mojích pier. Cítila som jeho teplo a aj srdce ako mu rýchlo buši. Zvalil ma jemne na hebký koberec a bozkávali sme sa. Bolo to také romantické. V krbe horelo a my pod jednou dekou. Prilepil sa mi na krk a jemne ma hrýzol. Asi sa mu páči môj krk..

Hah..

Len som sa pousmiala. Lenže on si to nevšimol.. Uživala som si ho ako som len mohla.

***
Na vianočné sviatky sa internát zatvoril a vštci sme sa vybrali domov, ku svojej rodine. Rodičia boli úplne šťastní, keď som prišla zas domov. Navečerali sme sa všetci spolu. Toto som mala najradšej. Vždy sme si sadli za stôl o osemnástej a rozprávali sme si rôzne príhody aké sme zažili. Nielen počas dňa, ale tak celkovo. Čo sme nevedeli tak sme sa toho dotyčného pýtali.
„Tak čo s Filipom?" spýtal sa otec.

„Nič.. Pohodkaa ako vždy."

„Nie ste nič viac?" Ja som sa na neho pozrela.

„Neboj! Nič viac a nič menej. Keby som snim chodila tak by som ti povedala."

Tia! Klamať sa predsa nemá.. Ehm. Ale v najnútnejšich prípadoch to je povolené.

So sestrou som išla dať pokec do mojej izby.

„Tak ako chalani na strednej?" spýtala som sa jej.

„Jeden krajší ako druhý." Zavtipkovala. „Ale nie robim si srandu.. Viem, že na učenie nie je čas, pretože chalani.. Ako sú niektorí pekní. Nevravím, že nie.. Ale ja mám ešte čas," povedala.

No jasne.. Toto asi každý pozná. Ale pridem raz do jej školy, tak ona bude prvá, čo bude na chalanov pozerať..

Na vianoce sme s maminou a so sestrou piekli medovníky. Bola sranda piecť. Bola to naša každoročná tradícia, už od napamäti. Na vianociach som toto mala najradšej. Všetci niečo robia a rodina je pokope. Vianoce podľa mňa nie sú o darčekoch, ale o pokoji a o rodine, ktorá sa vždy spoji. Hoci nie sme všetci pokope počas celeho roka, ale na vianoce sme stále.

Chlapi, čiže mamin brat s mojim otcom davajú strom do stojana, upratújú a niekedy nám pomáhajú s pečeným. K štedrovečernému stolu sme si všetci čistí posadali. Zavolali sme k sebe aj babinu s dedom.. Veď nebudú predsa sami. Krásne sme sa obliekli, najedli a potom sme sa obdarovali. Ja som dostala od babiny krásny svetrik. Taký teplučký. Od maminy zase šál a od sestry kozmetiku...

Večer okolo ôsmej som zavolala Filipovi: „Ahoj.. Môžeme si volať?" spýtala som sa opatrne..

„Tia prepáč, ale teraz nie. Nemôžem.." povedal.

Ja som zostala sklamaná, ale tak má tam maminu, tak sa jej venuje. „Prepáč naozaj."

„V poho." Zložila som a ľahla som si na posteľ.

Čo ak sa mu niečo stalo alebo jeho mame? Čo ak jeho mamu zbil jeho otčim a teraz niekde umiera? Prečo mi napadajú také myšlienky? Sakra Tia, prebuď sa!! Možno majú len pohodovú atmošku a nechce sa s tebou baviť... Pochop to! Má tiež rodinu.